Autor otázky: Ema
psychický problém
(číslo príspevku 25.633, zo dňa 27.01.2004. videné 627x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 25633:
Dobrý deň, chcela by som poprosiť o radu, názor lekára-psychiatra.
Moje informácie o probléme však nebudú úplné z dôvodu, ktorý uvediem. Mám 28 rokov a moja mama je psychiatrický pacient už vlastne od môjho detstva. Doteraz som nenašla odvahu zistiť jej diagnózu. Dôvod: otec s maminou mamou sa s nami o tom nerozprávali, asi nás aj istým spôsobom chránili, zároveň však som ani ja nikdy nemala odvahu o tom začať rozhovor. Doteraz nemám. Máme už doma zaužívaný určitý systém, mama chodí každé dva mesiace na injekciu, užíva pravidelne lieky, jej stav je v podstate v norme, takže ani nie je dôvod to nejako zvlášť rozoberať. (Neviem či injekcie alebo lieky, ale užíva akineton). Naposledy sa liečila v nemocnici cca pred 5timi rokmi asi 4 týždne (po 10rokoch-predtým bola v nemocnici často, teraz už nie. Po tých 10 rokoch, keď sa jej stav zhoršil, začala mať akési predstavy, že ju niekto prenasleduje, niečo ohrozuje, stavy zúrivosti, lekár povedal, že je potrebné ju hospitalizovať na preliečenie-ako som uviedla po 10 rokoch). Teraz je jej stav dá sa povedať ok.
V čom je teda môj problém?
1. chcela by som zistiť diagnózu, ale nemám zatiaľ odvahu na priamy rozhovor.(dotaz do edusanu je mojim 2krokom)-S touto maminou chorobou síce od detstva žijeme, ale vždy som ju v sebe dávala niekde do úzadia, myšlienky na tieto témy som potláčala. Otec nám bol so sestrou oporou, takže sme normálna rodina, aj mama na nás nedá dopustiť, vnímame jej lásku, samozrejme jej pohľad na reálny svet je skreslený, ale užívaním liekov je vcelku ok.
2. Určitým spôsobom som sa vždy vyhýbala vzťahom hoci samozrejme by som mala rada rodinu. Našla som si však priateľa, na ktorom mi záleží a podarilo sa mi jemu o tom povedať.(1krok)(dovtedy som sa na tému mama nikdy s nikým nerozprávala-odmietam to) Očakávala som, že to nepríjme a kvôli tomu nebude pokračovať náš vzťah, ale on to prijal s tým, že nie je so mnou kvôli mojim rodičom, ale kvôli mne. Bojím sa totiž, že by v prípade detí, mohli oni zdediť maminu chorobu a tiež, či prípadné tehotenstvo by nemohlo ovplyvniť aj moju psychiku. Doteraz som nemala žiadne problémy, žijem nornálny život, bežné starosti.
Dá sa nejako zistiť (napr. genetické testy) či by moje deti nezdedili túto chorobu?
Mám rada deti, ale zo strachu z dedičnosti vnútorne odmietam mať deti.
Neviem či je možné na základe lieku určiť diagnózu, možno uvedený liek je možné používať na viaceré problémy.
Viem, že mám problém prijať maminu chorobu, možno mi poradíte aj spôsob ako prekonať aj tento môj problém.
Ďakujem
Potešili by ma aj reakcie od ľudí s podobným problémom...