Autor otázky: Evita
Bojím sa minulosti...
(číslo príspevku 25.285, zo dňa 17.01.2004. videné 826x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 25285:
Váženy pan doktor!Velmi pekne Vas prosím o radu...ani neviem ako začať...pred zhruba rokom sa moj mladší brat(19)liečil na psychiatrickej klinike v Kremnici,bol tam asi 3 týždne,pretože mal nejake halucinacie,že vidí zjavenia a pod...uplne zostával agresívny,mysleli sme so starším bratom,že je nadrogovaný,ale nebol,robili mu aj testy na nejaké drogy.Mam 28 rokov a moj starší brat 34(žil s tym mladším v spol.domacnosti),nakolko mama nam zomrela pred 12 rokmi a otec je totalny alkoholik..starali sme sa o brata spoločne..hospitalizácia mojho brata na nás zanechala velmi vážne nasledky,staršieho brata to dohnalo až k psychiatrovi,už rok užíva antidepresíva,momentalne Cypralex...problém je v tom že to už prišlo aj na mna.Bratovi mladsiemu sa to znova vratilo pred vianocami od nás odisiel do zahranicia,asi týžden pred tym požíval denne alkoholicke napoje,pobil sa,odišiel so zašitou rukou,vytknutým členkom,vraj za priatelkou,ktoru v podstate ani moc nepoznal..zostaval zo dna na den agresívnejší na nás,čokolvek sme mu povedali,ho dostalo do zurivosti,začal nas obvinovať,vraj sme ho dali do blázninca a pod.,vraj sa k nam už nikdy nevráti a príde len s velkými peniazmi,s autom a on nám vraj ešte ukáže,čo on dokáže.Nakoniec odišiel,dva týždne sme o nom nemali žiadne správy,až kým som ho nedala vyhladať cez ambasadu,tak ho vraj našli okradnutého,v,pomatenom stave na dialnici,nasledne bol umiestneny na psychiatrií v zahraničí,kde mu naordinovali len Valium...momentálne sa už lieči ambulantne berie Leponex.Moj problém spočíva v tom,že hned ako sa vratil a videla som ho v tom stave,velmi zle to na mna zaposobilo,dostala som hrozny strach,musela som isť na pohotovosť,aby mi dali injekciu na upokojenie,to sa opakovalo asi týžden,až napokon som začala užívať Deprenon dna 23.12.2003,dve tabl denne,lenže z toho som asi začala velmi zle vidieť,triasli sa mi ruky,potila som sa,stale panicky strach som pocitovala ,bala som sa že zošaliem,manžel sa nesmel odo mna ani pohnuť..večer znova hrozny strach,už ani sama neviem z čoho...ale cez sviatky mal manžel volno,tak bol so mnou,teraz je to horšie,on podnika,tak je v práci skoro celý den,ja nepracujem,som doma a to je velký problém-mám hrozny strach tu byť sama,lenže nemám chuť ani nikam chodiť,v oktobri sme sa presťahovali a ja tu nikoho nepoznám...som z toho zufala,velmi sa bojim byt sama,napadaju ma vseliaké myšlienky o smrti,samovražde a pod,napr.smrt H.Ružičkovej a podobné veci na mna velmi zle vplývaju..ani sama neviem prečo tomu venujem moje myšlienky,ale príde to same..ked príde manžel domov,tak sa vždy ukludním.Chcela by som vedieť,kedy mi to konečne prejde tieto stavy sa už nedaju ovladať,stále ten strach a uzkosť pretrváva,neviem čo robiť...som z Banskej Bystrice,chcela by som zajst za nejakým odborníkom,možete mi prosím poradiť...velmi pekne Vám dakujem.