Autor otázky: Alica
|
Depresia
(číslo príspevku 25.276,
zo dňa 16.01.2004.
videné 257x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 25276:
Volám sa Alica, mám 21 rokov. Chcela by som sa poradiť s psychiatrom o tomto probléme:
Moje problémy začali asi pred niekoľkými rokmi, nepamätám si presne. Začalo sa to smutnými náladmi, nezvyčajnou beznádejou, nesústredenosťou, zmätenosťou, v práci som robila dosť veľké chyby. Od skončenia strednej školy pracujem ako zdravotná sestra, stávalo sa mi, že som pacientom zamenila lieky, alebo som niečo zabudla.
Aj obyčajná vec, ako napr. umytie riadu mi pripadla ako veľmi ťažká činnosť. Dosť často ma sprevádzali samovražedné myšlienky, predstavovala som si svoj vlastný pohreb a podobné myšlienky. Vyvrcholilo sa to asi pred 3/4 rokom, odkedy ma občas, asi raz za mesiac prepadla agresivita voči svojmu priateľovi, ale aj sebe. Fyzicky som ho napadla, ale ubližovala som si aj sama sebe. Priateľ to bral "normálne", že keď ma to prejde, bude to dobre, ale musel ma aj udrieť, aby som sa spamätala.
Keď som sa s tým zdôverila priateľom, odporučili mi, aby som navštívila psychiatra. Zašla som za ním asi pred tromi mesiacmi. Diagnostikoval mi depresie, dal mi tabletky, ktoré sa volali Cipralex 10mg. Užívala som ich dva týždne, ale nezabrali a lekár mi dal Remeron 30mg. Tieto tolerujem veľmi dobre, pomáhajú mi, uvedomujem si riziko vynechania tabletky, tak ich užívam pravidelne. Okrem toho sa v noci stále budím, mám pocit strachu, nemôžem spávať. Psychiater mi dal na to lieky Hypnogen, ale bojím sa ich užívať, lebo sú veľmi návykové. Lekárovi som sa s tým nepriznala a naďalej nemôžem dobre spárvať. Na zmiernenie agresivity mi predpísal Risperdal 1mg, ktorý vôbec neužívam, lebo sa ho bojím užívať a nechcem také lieky - psychofarmaká. Jedine som spokojná s liekom Remeron 30mg. Liečim sa už 3 mesiace, som doma na PN. Občas mi je ešte troška horšie.
Psychiater ma odporučil i na psychologické vyšetrenie, kde psychologička diagnostikovala Borderline osobnosť. Mám ešte taký problém, že ma priťahujú starší a ženatí muži, inteligentní a milí. Na to som dostala odpoveď, že je to kvôli môjmu otcovi, ktorého som zrejme v detstve aj nemala rada a keďže som od neho nedostávala dosť lásky, teraz to hľadám u starších mužov. Môže to byť súčasťou tejto osobnosti? Je pre mňa ešte dôležité vedieť, čo s tým, či sa z tohoto môžem nejako dostať. Robí mi to vlastne problém vo vzťahu s mojím priateľom, ktorý je o 3 roky starší a hoci ho mám rada, nemôžem si pomôcť. Ako to mám riešiť?
Som doma teda 3 mesiace a som aj netrpezlivá, rada by som sa už z tej depresie dostala. Mám zlý pocit aj toho užívania liekov. Som stále oťapená, unavená, ospalá. Navyše doma nemám pochopenie od rodičov, ktorí to maximálne nechápu, naháňajú ma do zamestnania a doma do práce. Vraj tie zlé nálady mám z toho, že málo robím, mala by som to zahnať prácou. Ibaže pre mňa je najmenšia práca veľkou námahou. Nemajú pochopenie pre to, že človeku môže ochorieť aj duša, uznávajú len somatické choroby.
Uvedomujem si náročnosť a zložitosť určenia správnej diagnózy a správnych liekov v tejto oblasti a preto Vás chcem poprosiť o posúdenie mojej diagnózy a liečby od iného odborníka. Tomuto lekárovi dôverujem, chcem sa len uistiť o správnosti jeho postupov.
S pozdravom
Alica
Reakcie na príspevok:
-
Re: Depresia
(227x, EDUSAN - psychológ, zo dňa 2004-01-25)
|
|
|