Odpovedal: Lexie Re: Nechuť do života (číslo príspevku 25.037, zo dňa 09.01.2004. videné 243x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 25037: ahoj mirabelka, ked som to citala, akoby som pocula sama seba pred piatimi rokmi...Ked som chodila na strednu tiez ma chytali depky, a mala som aj rovnake fyzicke stavy ako ty. Podla mna je najdolezitejsie aby si sa opytala sama seba co naozaj chces v zivote, aka chces byt, a co je pre teba dolezite.Ja som bojovala s tym, ze som vzdy povedala svoj nazor, a samozrejme sa s tym ucitelia, ale niekedy ani spoluzaiaci nestotoznovali, a obcas som mala aj problemy. Teraz z odstupom casu si uvedomujem, ze prave to bolo to co ma formovalo,a vdaka comu som teraz taka aka som.Aj ked v mojom zivote nastali zmeny, a v podstate sa stali aj dost negativne veci, snazila som sa vzdy zostat uprimna sama k sebe, a nebyt pokrytecka, to naozaj velmi oslobodzuje.Myslim ze za vacsinu tvojich stavov mozu hormony, aj ked nechcem aby to znelo ako klise alebo vyhovorka,ale najskor je to tak, lebo aj mna tieto veci presli ani neviem ako. Dalsia vec je ze az ked vstupis do realneho zivota, myslim na VS alebo ked zacnes pracovat, si uvedomis co je nazoaj dolezite,a zistis ze niekdy si sa "haluzila" nad niecim co nebolo vobec dolezite. Pretoze z vlastnej skusenosti si myslim, ze az po skonceni strednej skoly nastane ten vaznejsi zivot,a nikto sa s tebou nebude hrat.No a aby to nebolo zle, snaz sa byt k sebe dobra, a nebyt pokrytecka k inym aj k sebe.S tym priatelom to moze byt len docasne, ale na druhej strane daj si pozor, aby ta nahodou nemanipuloval, myslim ze ked on sa dobre uci, musis aj ty, lebo inak nie si dost dobra. Ver mi zivot nie je o znamkach, ale o niecom inom. Ja som vdaka svojim "stavom" na strednej mala v prvaku dokonca stvorkky znamky,a teraz mam za sebou uspelne VS, a mam velmi dobru pracu. A to boli doma s nasimi boje, ked som im hovorila, ze ja nie som znamka, ale osoba. No cele je to velmi na dlho, keby si chcela napis este nieco. Dufam ze som ti trochu poradila. Mirabela, drzim ti palce.