Odpovedal:
EDUSAN - psychiater
|
Re: Trauma z detstva?
(číslo príspevku 2.472,
zo dňa 19.03.2001.
videné 130x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 2472:
Milá Karin,
Ocitli ste sa v zložitej životnej situácii, ktorá sa týka partnerského vzťahu.
Chcel by som Vás predovšetkým upozorniť na jednu z Vašich formulácii: „Chcem sa spýtať, či je možné dostať ho z takéhoto stavu“. Sama pre seba by ste mali túto otázku preformulovať na: „Chcem sa spýtať, či sa môže dostať z takéhoto stavu“. Ak nie je vážnejšie psychicky chorý, kroky a zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré by viedli k osamostatneniu sa od matky, musí urobiť on sám. Je dôležité, že vyjadrujete ochotu pomôcť mu, nepreberajte však zaňho zodpovednosť za riešenia. Neskôr by sa to mohlo negatívne odraziť vo vzťahu k Vám.
Situácia, ktorú popisujete nie je zriedkavá. Závislosť syna od matky môže byť silná, aj v situácii, kedy by sa zdalo – to aj v prípade, ktorý popisujete - že práve osamostatnenie by mala uľahčiť napr. rodinná situácia alebo charakterové vlastnosti matky.
To, že sa Vám nezveruje môže súvisieť s modelom, ktorý si prináša zo vzťahu k matke a zovšeobecňuje ho, prirodzene, i na ostatné ženy.
Podľa informácii o užívaní liekov je Váš priateľ liečený psychiatrom. Odporúčal by som naviac – keďže ide o vzťahový problém a problém rozhodnutí týkajúcich sa ďalšieho partnerstva - vyhľadať poradenskú alebo psychoterapeutickú pomoc psychológa - psychoterapeuta. Pripravte sa na to, že by to mala byť dlhodobejšia záležitosť (nie jednorázový pohovor) so zapojením Vás i Vášho priateľa.
|
|
|