Odpovedal: Petržalčanka Re: priestorová orientácia (číslo príspevku 24.387, zo dňa 10.12.2003. videné 236x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 24387: Milá Denisa. Mám tiež podobný problém. Proste nemám orientačný zmysel. Keď som začínala šoférovať, bola som z toho furt vystresovaná a na nervy. Predtým som chodila len autobusmi a už som vedela, na aký autobus mám ísť, keď sa chcem niekam dostať. Teraz, autom som sa tam nevedela dostať. A vždy som zablúdila. Buď som niekde zle odbočila, alebo som neodbočila, alebo som vôbec nevedela, kde som. Pár krát som poblúdila, kým som sa naučila cestu do mojej vtedajšej roboty a neodbočila skorej. Potom to už šlo. Bola som z toho frustrovana, okrem toho aj ine kixy sa mi stali obcas, napr. ze som vyletela na obrubnik ked som sa chcela otocit, vtedy som sa schovavala do auta, lebo ludia kukali, chcela som sa prepadnut sto metrov pod zem. Dokonca som rozmyslala, ze uplne prestanem soferovat. Blbo som sa citila, napr. ked som viezla nejakeho dzedzincana, a on mi musel po mojom rodnom meste hovorit, kade mam ist, a hrozne sa zo mna rehotal. A teraz som rada, ze som to nevzdala. Naucila som sa celkom dobre jazdit, prestali po mne vytrubovat. Aj s tou orientáciu je to lepšie. Hoci viem, že úplne dobré to nebude nikdy. A zmierila som sa s tým. Nikdy som ešte nejazdila mimo mesto, a ak by som mala, viem, že by som určite zablúdila. A ak mám ísť v Blave niekde, kde som ešte nebola, naštudujem si to na mape, naučím sa naspamäť, že pojdem tuto rovno, potom zabočím na druhej odbočke, potom pojdem ďalej rovno, na ďalšej odbočke zabočím. A vtedy väčšinou už nezablúdim. Väčšinou. Horšie je, ak mi niekto povie, no pôjdeš tak, a keď zbadáš Eso pumpu tak zabočíš, potom zbadáš takú vysokú budovu, to sa už zmierujem s tým, že skôr jak zaregistrujem, kde je pri Eso pupme odbočka preletím ju, a môžem hľadať, kde sa dá otočiť naspäť. Ale zvykla som si. A som so sebou spokojná. Proste som sa zmierila s tým, že nemám orientačný zmysel. Nuž čo, nemôžem mať talent na všetko. Teraz, keď niekde idem, už dopredu viem, že je dosť pravdepodobné že zas zablúdim, a vôbec ma to netankuje. Miniem síce viac benzínu, ale čo už. Keď len toľko. Ver mi, je nás - bez orientačného zmyslu dosť. Ide len o to, jak sa k tomu postavíš. A keď sa na tebe bude niekto zabávať (jak na mne ten dzedzinčan) tak sa cez to povznes, hovorí sa, že každý človek ťa v niečom prevyšuje, ale aj ty každého v niečom prevyšuješ.