Autor otázky: Iveta
lieky, životospráva a tehotenstvo
(číslo príspevku 24.156, zo dňa 03.12.2003. videné 639x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 24156:
Mam 25 rokov a vcera som navstivila svojho gynekologa, ktory mi potvrdil tehotenstvo, cca 8.- 9. tyzden. Som z toho stale vyrazne ohromena, kedze som sa cely november davala psychicky dohromady z faktu, ze som pravdepodobne neplodna, resp. ak nie definitivne, tak splodit dieta sa nam s partnerom MOZNO podari iba za pomoci hormonalnej stimulacie alebo asistovanej reprodukcie. Mam diagnostikovany syndrom PCO a pri poslednej navsteve mojej predch. lekarky, sa mi snazila citlivo a realne objasnit, ze u mna teda nedochadza k ovulacii, a je teda temer nemozne, aby som otehotnela, ale na spravidelnenie cyklu, mi dala Duphaston (brala som ho do polovice maja). Odvtedy som menzese aj mala aj nemala, zase vselijako... Naposledy bol menzes 21.septembra, potom dlho meskal a prislo iba hnede spinenie, tak sme sa pomaly s manzelom odhodlavali navstivit centrum asistovanej reprodukcie. Konecne uz konat nejake konkretne kroky v tejto veci. Dala som vsak na radu znamych, aby som si pre istotu spravila tehotensky test (mala som vsak iba jediny priznak: uz mesiac ma boleli prsia a trosku sa zvacsili, meskajuci menzes sa u mna za priznak nedal povazovat :o))
Bol pozitivny... Ten moj problem prichadza az teraz:
Pocas tych dvoch mesiacov, co som tehotna, som prekonala dost tazku virozu alebo prechadnutie, napadlo mi to hlavne priedusky, velmi ma bolelo hrdlo a vobec to neustupovalo(horucky som nemavala), pojedla som asi 12 acylpyrinov, potom som presla na paraleny, uzivala som tyzden Bromhexin, ktory ale nezabral, tak som si v lekarni vypytala nieco ucinejsie. Dali mi sumive tablety ACC long, uziva sa jedna denne (uz prva mi citelne pomohla), uzila som nastastie iba tri.
Okrem toho som pocas tychto 2 mesiacov, bola na 3 diskotekach, kde sme to riadne roztocili aj s nejakou tou davkou alkoholu (nebola som original opita, ale stav v akom som bola, to je snad pre ten plod az az...)
Mne je z toho teraz, ked si to tak rekapitulujem riadne zle, co som vsetko v nevedomosti o mojom tehotenstve popachala.
Najhorsie na tom je, ze som si vzdy predstavovala, ako zmenim zivotospravu a zivotny styl uz vopred ako budeme pracovat na otehotneni. Uz nemam 17, aby som sa k tomu stavala lahkovazne.
Pre mna je november najhorsi mesiac v roku, robim vtedy najviac hluposti v podstate z nudy a depresie, cize som vyslovene svojho manzela nabadala, aby sme sa chodili bavit, s kamaratmi do spolocnosti, bol to jeden sposob, ako vlastne november prezit "roznorodo" a aby sme nekysli doma ako dochodcovia. Inak som si z diskotek uz daaaaavno odvykla a vobec to nepotrebujem k zivotu.
Ja teraz potrebujem k zivotu len nejaku vyssiu moc, ktora by zostupila a povedala mi, ze s mojim babetkom bude vsetko v poriadku a bude zdrave!!