Autor otázky: Lila
|
Psychický problém? ukončenie vzťahu so šéfom
(číslo príspevku 24.137,
zo dňa 02.12.2003.
videné 451x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 24137:
Rada by som požiadala o Váš názor a Vašu radu k môjmu problému. Pred pár rokmi sa začal môj vzťah so ženatým šéfom. Mala som už 25 ale s mužmi skoro žiadne skúsenosti, pretože som sa viac venovala štúdiu a knihám ako spoločnosti. Takže nemal veľa práce s tým, ako si ma omotal okolo prsta. Za to obdobie som sa stala na ňom úplne závislá. Postupne som dospela a ak so to tak dá nazvať, možno aj zmúdrela a vzťah som ukončila. Z mnohých racionálnych dôvodov - žiadna perspektíva, večné prispôsobovanie sa, niekoľkokrát som ho pristihla pri očividnom klamstve a hoci sa ku mne spočiatku správal priam ukážkovo, časom som sa stala len dvadsaťminútovkou raz za týždeň. To určite normálnej žene stačiť nemôže. K tomu sa pridalo ponižovanie, keď si zakaždým dokazoval, že pánom situácie je on. Jednoducho som to pred rokom skončila a verila, že za tým raz a navždy zavriem dvere. Nie je to však jednoduché. Počas toho roka som skúšala naozaj všetko - venujem sa priateľom, mám svoje záľuby, rodičov, mám mnoho povinností i záujmov. Ale nemôžem na to celé prestať myslieť. Často sa utápam v sebaľútosti, ako ma len využil, aj keď viem, že si za to môžem sama. Paradoxné je to, že už ho nechcem! Neznesiem, keď sa na mňa pozerá, keď je pri mne. Ale stále myslím na to, čo bolo, aká som vtedy bola šťastná a aká sa dnes cítim opustená. Snažila som sa nájsť nejaké rady od psychológa, ako z toho bludného kruhu vyjsť von. Väčšinu osvedčených rád som vyskúšala - ako zamestnať sa niečím, nebyť sama, nerozmýšľať nad tým a tak podobne. Akosi to nejde. Neviete mi niečo poradiť? Mám navštíviť psychológa? Alebo je to normálne? Ďakujem.
|
|
|