Odpovedal:
EDUSAN - psychiater
|
Re: sexuálne predstavy
(číslo príspevku 23.562,
zo dňa 13.11.2003.
videné 3053x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 23562:
Linda,
napadla ma myšlienka, ktorá by sa hodila tak do filmu Woodyho Allena. Keby sa na Edusane zároveň objavil list od nejakého muža, ktorý by písal o tom, ako si predstavuje v najintímnejších chvíľach, že svoju manželku znásilňuje a týra a pritom ako je rád, že je taká jemná a milá a ako ju miluje. A ten muž by bol váš manžel.
Freud by asi predsa len hľadal nejaké vysvetlenie v útlom detstve - a vôbec by to nemuselo súvisieť s traumou. Súviselo by to s jeho teóriou a psychosexuálnom vývine, s bojom o otca, ktorý ste zvádzali a (zvádzate) nevedomo s vlastnou matkou, s túžbou po otcovi, ktorá je popretá fantáziami o násilí, ktoré sú vlastne clonou vášho uvedomovaného psychického prežívania voči tomu, aby ste si vôbec pripustili, že je za tým túžba po vlastnom otcovi. Ako vám to znie? Ak disonantne, nevadí, tak to znie mnohým. Môžeme sa na to pozrieť aj inak. Čo ak je to rudimentárna túžba "jaskynnej ženy", aby sa jej zmocnil najsilnejší muž, ktorý tak zabezpečí to (a zase je to neuvedomované, ale evolučne dané), že vy potom prinesiete to najlepšie potomstvo, ktoré udrží rod?
Ale necháme teórie a zachytím sa jednej vašej vety: "Veľmi mi to prekáža, bez toho zo sexu nemám pôžitok". Čo keby ste nemali zo sexu pôžitok vôbec, nemenili by ste? Nestojí to teda za to? Je nutné mať kvôli tomu výčitky? Sú tam otázniky, ktoré by ste si možno mohli vyjasniť, ak by ste navštevovali psychoterapeuta. Nemyslím si, že je to problém sexuologický, skôr "hlbinne psychologický". Mnohých asi napadne, že by ste sa o tom mali porozprávať manželovi. Ja by som bol veľmi opatrný a zvažoval by som, či si to nenechať ako svoje tajomstvo, ktoré nie je ani veľmi dôležité, keď to druhý nevie, ale môže byť pre partnera kritické.
S pozdravom psychiater Edusan
|
|
|