Autor otázky: Karin
|
deti z prvého manželstva v novom vzťahu
(číslo príspevku 23.287,
zo dňa 05.11.2003.
videné 450x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 23287:
Náš vzťah začal pred 3 a pol rokmi, velmi sme sa do seba zamilovali a to nam ostalo do dnes, mame pekny milujúci vzťah len s velkými problémami-deti. Začnem od začiatku. Obaja sme mali svoje manželstvo, ale náš vzťah ich rozbil. Teraz každý žijeme sám, každý vo svojom 1 izb. byte, ja mám syna (5 r.) a partner dvoch (12 a 11). Samozrejme ja ako vätšina žien by so chcela žiť s ním, ale to je v nedohľadne kvôli našim deťom a aj kvôli bytovej otázke. A tak sa stretávame len keď môj syn je u svojho otca a jeho deti nie sú zrovna s ním. Partner zatiaľ odmieta zblíženie sa s deťmi. Môj syn ho pozná a aj sa občas stretneme keď som s malým ale vo všeobecnosti odmieta jeho prítomnosť a len zriedka trávi so mnou čas keď som s malým. Mňa jeho deti nepoznajú, on odmieta (tvrdí že zatiaľ) predstaviť ma a už vôbec nie nejaký spoločný program s jeho detmi. Že vraj by boli velmi v rozpakoch a necítili by sa dobre v mojej spoločnosti, že to chce veľa času a pomaly, ale zatiaľ nezačal. Tak moje otázky sú viac psychologického charakteru ako sa priblížiť nenútene takýmto deťom, ako vytvoriť nejaký kamarátsky vzťah s nimi aby nemali pocit že im niekto berie ocka. Ako vlastne riešiť takúto situáciu vzhľadom na deti. Ja som často večer sama so svojím synčekom a je mi hrozne smutno, chcela by som s nimi tráviť viac času, ale často mám pocit že budem v ich 3 člennej chlapskej rodine niečo nepriateľné a už vôbec nie so svojim synčekom (aspoň mi to tak partner dáva na javo). Mám pocit že jemu je dobre s jeho chlapcami a mňa k tomu nepotrebuje, kým ja sa cítim hrozne osamelá so svojím synom.
|
|
|