Odpovedal:
Vlasta
|
Re: Výbušný priateľ
(číslo príspevku 228.234,
zo dňa 19.09.2011.
videné 143x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 228234:
Milí pisatelia rád, píšem vám opäť po dvoch rokoch k môjmu problému. Chcem sa vám všetkým poďakovať a dať vám najavo, že vaše názory neboli márne. Neraz som sa k nim posledné 2 roky vracala, keď som sa rozhodovala, či vzťah už naozaj ukončiť, alebo ešte dať šancu. Nejak som sa vždy uchlácholila a hovorila si, že to dobré vo vzťahu prevažuje...ale uvedomila som si, že jadro veci sa nezmenilo. Ten človek je už rok na ďalšom pracovisku, kde však má tiež problémy v medziľudských vzťahoch. Medzitým mu umrel otec, s ktorým nestihol byť v kontakte a aj to ťažko znáša. Jeho nepohoda sa odrazila aj v tom, že najnovšie sa so mnou opäť rozišiel, čo asi znovu nebude zrejme myslieť vážne. No stihlo ma to opäť veľmi vystresovať a znepríjemniť mi výkon psychicky náročnej práce. Rozhodla som sa...nemôžem takto ďalej. Neviem mu pomôcť a on si nechce, nedokáže pomôcť. Keď som mu napísala, že by sa možno mohol poradiť s niekým, ohľadom jeho pracovných vzťahov, veľmi sa urazil. Obviňuje ľudí okolo seba, že mu ubližujú...a aj keď sčasti má pravdu, privoláva si problémy aj sám vlastným správaním. Odmieta to vidieť a niečo s tým robiť.
Už vás prosím len o to, aby ste mi držali palce, nech pozbieram zdravý rozum a posledné zvyšky sebavedomia a zotrvám na tom postoji. Teda že pokračovať v takomto vzťahu nemôžem. Aj keď mi bude písať pekné listy, že ma miluje. A aj keď ma to celé veľmi bolí a zároveň ma bolí aj to, že mu spôsobím bolesť. Ešte raz vám ďakujem.
|
|
|