Odpovedal: Veronika Re: dôsledky interrupcie (číslo príspevku 22.610, zo dňa 15.10.2003. videné 814x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 22610: Ada prosim Ta nerob to v ziadnom pripade. Ja som bola na interupcii v 18 a doteraz lutujem ten krok a neverim, ze sa najde zena, kt. tento krok nelutuje. V 18 som bola proste nehorazne blba...Bola som prave v prvom semetri na vyske a nevedela som si predstavit ako by to prijali moji rodicia...a co bolo najhorsie moj vtedajsi partner hoci bol vnutorne proti mojmu rozhodnutiu na vonkajsok sa to prejavilo tak, ze on ma odradzat nebude, lebo ze ma pozna a ak sa ja raz rozhodnem tak moje stanovisko nezmenim. Mozno stacilo len aby ma trosku viac psychicky podrzal a neurobila by som to. Bola som v 6tom tyzdni ked som sa rozhodla to podstupit. Absolvovala vsetky pripravne vysetrenia a potom som isla do nemocnice nalacno a bez pitia vody. Takto to trvalo 2 dni bez toho aby urobili zakrok..proste stale cakanie do priblizne 11nastej (ked tam mal clovek naklusat o 6tej rano)..na treti den som bola konecne aj ja na rade... vstupna prehliadka bola fakt horor..pan primar ma prehliadal s nehoraznou hrubostou a bolo mu jedno, ked som aukala od bolesti.Potom som mala nejaky cas este na izbe, nech sa prezleciem. Potom nasledoval pohovor s lekarom, o tom naco mam alergiu, ci som brala nejake tabletky a dostala som nejaku injekciu do zadku. Po nejakom case si ma znovu zavolali...mala som si sadnut na kozu...podat im pravu ruku..kde mi pichli uspavacku...otocit hlavu na inu stranu a pocitat... pamätam si, ze som napocitala do 4 a dalej co bolo neviem.... prebudila som sa na izbe s nehoraznymi bolestami, s pocitom, ze sa musim ist vypisat a viem, ze som krvacala...akosi som sa snazila vyjst z postele a ist na zachod..ale nezvladala som sa ani postavit z postele....to zbadala sestricka, prisla ku mne..povedala, ze sa mam ukludnit...a na posteli zdvihla zabradlie...citila som sa ako male dieta, kt. sa nemoze dostat von z postele. Par krat som volala na sestricku, aby mi dala nieco proti bolestiam...ale ta mi len odvetila, ze mi nic nemoze dat. Toto moje bezmocne trapenie v posteli v bolestiach trvalo ktovie ako dlho...nastastie moje bolesti casom ustupovali....a po case prisla znovu sestricka a dala mi aj ohradu z postele dole a povedala, ze som bola zle dievcatko, ze som im chcela utiect...(popritom som chcela ist len na zachod)...v nemocnici som musela ostat do pol strvtej...potom som mohla ist domov....krvacania mi este v nemocnici ustupili...a do vecera som nemala uz absolutne ziadne... Ale bola vo mne nehorazna prazdnota....nezvladala som sa nejako psychicky vysporiadat s tym, co som vlastne urobila...bola som vtedy psychicka troska....moj vtedajsi priatel bol na tom tak isto...vycital mi preco som to urobila...a on zacal pit...pri tom ma stihol podviest s mojou najlepsou kamaratkou.... cize stratila som vsetko...dieta...priatela a najkamosku.... nebola noc, kt. by som nepreplakala...nevycitala si preco som to urobila..... Po case som spoznala mojho manzela...ten ma psychicky vedel velmi pochopit...podrzal ma v tych najhorsich chvilach...drzal ma v naruci ked som noci preplakavala.... Pokusali sme sa o dieta....velmi sa nam to nedarilo... aj ked mi lekari povedali, ze je s nami vsetko v poriadku....po roku skusania som prestavala mat nadej, ze budem moct mat este deti..tato situacia bez dietata psychicky zatazovala aj manzelstvo...ja som sa citila cely cas vinna, ze som bola na interupcii a toto je trest za to.Po roku a pol som povedala, ze je koniec s pokusanim sa o dieta, ze znovu zacnem brat tabletky...A vtedy sa nam to podarilo...hned som vedela, ze som v tom...a bola som nehorazne stastna, ze sa nam to predsa podarilo.....prave som v 21 tyzdni...v 7dmom tyzdni som dostala krvacanie...myslela som, ze sa zblaznim...ale nastastie sme krvacia prekonali..... Mila Ada...rozhodnutie je na Tebe....ale ja doteraz placem v noci, ked som sama..aj pri pisani tohto clanku placem.....nikdy by som to neurobila znovu..... Si v 4 tom tyzdni tehotenstva...je to celkom normalne, ze sa citis nepripravena...ze nevies co bude dalej.....tieto pocity pretrvavaju v tehotenstve mozno tak do 3tieho mesiaca.... Moznost mat dieta je nieco nehorazne krasne...je to nadherne ak Tvoje dieta vidis na ultrazvuku....ak citis pohyby v brusku.... Ver mi...vsetko sa casom vyjasni....