Autor otázky: Denisa
|
strach zo starnutia???
(číslo príspevku 21.944,
zo dňa 23.09.2003.
videné 335x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 21944:
Dobrý deň, chcela by som Vás požiadať o radu. Mám priateľku, ktorá má problém, bohužiaľ nechce si to uvedomiť, resp. možno si to aj uvedomuje, ale nechce (alebo sa bojí) to riešiť návštevou psychológa, príp. psychiatra, podľa jej slov: nechce aby ju označili za blázna. Priateľka má 29 rokov, 12 ročnú dcéru, dobrého (podľa môjho názoru) manžela. V júni tohto roku sa mi zdôverila, že má pocit, že sa už svojmu mužovi nepáči, že ju už nemá rád tak, ako kedysi, pozoruje mladé dievčatá na kúpalisku, proste nevenuje jej toľko pozornosti ako kedysi (podotýkam je to jej pocit). Ja, keďže sa poznáme dosť dobre, trávime ako rodiny spolu veľa voľného času, naše dcéry chodia spolu do školy, som ju presviedčala o opaku, pretože som nejaké extrémne iné správanie jej muža nezaregistrovala, ale nežijem s nimi, takže ťažko mi je objektívne posúdiť ako to medzi nimi funguje, keď sú sami. Súčasne s týmito stavmi podozrievania začala mať neustále zvýšenú teplotu 37.2, kvôli čomu chodila na vyšetrenia a tvrdila mi, že sa jej zdá, že na má na tele fyzické zmeny, tmavšie chlpky, proste priznaky nejakej hormonalnej poruchy, ktorá sa po vyšetrení na štítnu žľazu aj potvrdila. Problém je však v tom, že to jej podozrievanie manžela nabralo úplne iný smer, najprv sa prehnane pozorovala, myslim svoju pleť, postavu atď, teda veci, na ktorých nám ženám záleží. Začala sa uzatvárať do seba pred známymi, ale podľa rozhovoru s jej manželom, ktorý už nevydržal a zdôveril sa mne a môjmu manželovi, robí doma scény, plače neskoro do noci, nedíva sa do zrkadla, je nervózna a podráždená, vyvoláva hádky, a už sa nevie sa ovládať - keď boli spoločne u nás na návšteve, po pol hodine ušla bez slova, jej manžel utekal za ňou, keď som sa sňou snažila telefonicky spojiť vypla mob. telefón a vyvesila domácu linku, proste zľakla som sa aj ja aby si niečo nespravila. Keď som po polhodine telefonovala k nim domov, zdvihol to jej muž, a ona na mňa kričala do telefónu, že nemá chuť telefonovať. Absolutne som ju nespoznavala, akoby to bol úplne cudzí človek, nikdy sa so mnou takto nerozprávala ani nekričala. Neviem, z čoho tomôže vyplývať, či to môže byť následkom užívania liekov na hormonálnu poruchu - berie Diane 35. Ale myslím si, že to nie je iba z toho, pretože takto zvláštne sa začala správať ešte predtým. Jej manžel mi porozprával nejaké detaily z jej detstva, boli 3 sestry, jej otec opustil mamu, keď boli malé, mama mala potom zopár partnerov - niektorých problematických. Ani jedna sestra nemá usporiadaný život (myslím tým - manžel deti), sú nestále vo vzťahoch, iba priateľka mala doteraz dlhodoby usporiadany vztah. Neviem, či súvisí jej problém s detstvom, resp. s tým, že sa bojí starnutia a toho, že ju jej manžel opustí. Bohužiaľ, momentálne je situácia taká, že jej manžel už melie z posledného - nie je jednoduché žiť s človekom, ktorý skoro každý deň plače a presviedča toho druhého, že jemu už na ňom nezáleží a nepáči sa mu - čo nie je pravda. Jej muž ju má veľmi rád ale ona ho doslova od seba týmto chovaním odháňa, každý deň ju musí dlhšie presviedčať o opaku. Dcérka sa na to mlčky prizerá, obávam sa že je to iba dočasu. Veľmi by som jej chcela pomôcť, pretože sa nechcem dívať na to, ako si zničí naozaj pekný vzťah s manželom a možno aj s dcérkou, pretože už aj na ňu prenáša svojich démonov. Neviem však, ako ju mám presvedčiť o tom, aby išla k lekárovi a riešila svoj problém. Pokúšala som sa opatrne s ňou o tom rozprávať osamote, ale hrá divadlo aj predo mnou a tvári sa že je iba viac nervózna ako inokedy. Prosím Vás o radu, ako ju presvedčiť že má vážny problém a môže zničiť všetko dobré okolo seba, keď odmieta ísť sa čo len porozprávať s psychológom.
Ďakujem.
Denisa
|
|
|