Odpovedal: noname Re: zaľúbil som sa do inej (číslo príspevku 21.446, zo dňa 05.09.2003. videné 678x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 21446: Raf,skúsim v krátkosti popísať môj príbeh a tiež závery,ku ktorým som za tie roky prišiel.Moje problemy začali tesne po svadbe.Zistil som,že moja žena je úplne iná,ako som si myslel.Bohužial,je to moja chyba,prehliadal som všetky náznaky jej povahy a myslel,že je to normálne.Nejak zo zotrvačnosti,pod tlakom okolia a kvôli mojej slabosti vzoprieť sa tomu,som sa oženil.Pomerne chytro po svadbe prišla na svet dcéra,dúfal som,že nás to dá dokopy,ale stal sa pravý opak.Zhoršovalo sa to stále viac,začal som chodiť neskoro z práce,flákať sa po večeroch a pod.Moja žena je človek príliš emotívny a zostať s ňou dlhšie bolo príliš zložité,hoci určitý vzťah som k nej mal,dá sa povedať,som ju mal rád ako ty píšeš-sestru,člena domácnosti,najmä keď som s ňou nebol. PRVÝ ZÁVER:<> Po 2-3 rokoch som mal 3 krátke vzťahy(ak nerátam jednovečerné flirty),založené na krátkom zaľubení v snahe znova zažiť,aké to je,byť zase ľúbený a ľubiť.Až na jeden,ostatné pomerne rýchlo skončili,pretože každá si uvedomila,že vzťah so ženatým mužom prináša riziká.Ten jeden vzťah postupne zo zaľubenia prerástol do skvelého priateľstva,kde obaja vieme,že to tak aj ostane. DRUHÝ ZÁVER:<>Postupne som zistil,že mi chýba sila urobiť zmeny,vyriešiť bytový a rozvodový problém nie je také ľahké ako sa zdá.Preberal som moje problémy s veľa ľudmi,ktorí sa mi snažili pomôcť,našli sa výnimočne aj takí,ktorí ma chápali a nesnažili sa ma presvedčiť,že rozvod je zlá vec.Takmer nikto zo všetkých týchto ľudí však nezažil nič podobné,preto nemôžu chápať,aké to je žiť denne s človekom,z ktorého sa stala iba večne "kritizujúca" osoba,aspoň vtedy,keď sme spolu boli dlhšie. TRETÍ ZÁVER:<som objednaný u psychológa,ktorý zároveň vedie manželskú poradňu.Viem,že mi nepovie,čo mám urobiť,ale dúfam,že mi pomôže nájsť samého seba.>>Ku mne sa vrátila jedna z tých tajných lások,pri ktorej cítim,že je tá pravá,aj keď sme sa rozišli pred 3 rokmi,ale neviem,ako to cíti ona,neviem,či nájde silu bojovať s tlakom okolia a svedomia a či je ochotná zniesť všetky problémy.V takom prípade som rozhodnutý odsťahovať sa aj do iného mesta.Zatiaľ som rozhodnutý od ženy a dcéry odísť,pretože zatiaľ nevidím význam žiť život s človekom,ktorý ma nechápe a nedáva pocit uspokojenia(a o sex.stránke ani nehovorím,je to také isté ako u teba),ale stále nie som na 100% presvedčený,že je to jediné riešenie.Uvidím,čo mi prinesú konzultácie s človekom z manželskej poradne.V každom prípade viem,že akokoľvek sa rozhodnem,prioritou nebudem ja,ale moja dcéra,lebo ju veľmi ľubim aj napriek tomu,že ako otec nie som ten najlepší.Niekto tu písal,že ho syn zavrhol,niečo také by som nevedel prijať. Otázku je teda možné postaviť aj takto:Má človek právo kvôli sebe a vlastnému uspokojeniu pokaziť život nevinnému človeku, ktorý ho k životu potrebuje? Mne je zo všetkého fakt nanič,všetko som si navyše spôsobil sám....