Odpovedal: andrejka Re: zaľúbil som sa do inej (číslo príspevku 21.137, zo dňa 22.08.2003. videné 459x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 21137: Ahoj raf! Rozprával si sa o tých problémoch v manželstve s nejakým odborníkom - alebo sa spoliehaš, že si tuto vyleješ dušu, nájdeš Tebe podobných, ktorí Ťa pochopia a uľaví sa Ti? Naozaj neviem, asi Ti ide len o vysťažovanie sa, popísanie pocitov a rozpakov, v akých teraz jednoznačne si. Ale nejak to nepadlo na úrodnú pôdu, čo? Po niektorých reakciách sa môžeš akurát tak cítiť naozaj ako zbitý pes... vlastne keď sa tak zamýšľam, tak asi po VŠETKÝCH doterajších reakciách... Mňa by naozaj zaujímalo, či si vôbec na počiatku svojich pochybností, resp. pri "chladnutí" lásky k manželke a vôbec do celej škály podobných pocitov, ju vôbec zasvätil... Ak ona o tomto vedela, Ty tiež, ona neurobila pre to, aby sa to zmenilo, nič, Ty už duplom nie /ako som vyčítala/, tak neviem o čom to všetko je... Ale zrejme to tak nebolo, čo? Aj ja som vydatá 12 rokov, a naozaj šťastne, aj keď problémy žiadneho človeka neobchádzajú.. Ale naše "chodenie" predtým bolo ozaj chaotické, plné rozchodov, udobrovania sa a znova to isté. Ale keď sa ten jeden k tomu druhému CHCEL znova prilížiť, ak mu na tom druhom záležalo, urobil pre to veľa... Nechápem, prečo si Ty tú takzvane vyššiu inštanciu - manželstvo - ošacoval len ako negatívum. Kto Ti bránil bojovať o ženu, ktorú si mal rád, v čase, keď si vycítil, že sa to vytráca? Ten sobášny list? Veď nielen v manželstve, aj v iných vzťahoch je to celé o dôvere... ak si sa jej nezdôveril na začiatku, ak si bol taký slaboch, tak ako môžeš od nej čakať, že to, čo Ty zrejme nie krátku dobu skrývaš, má popri tom zhone s dieťaťom, domácnosťou a príp. ak aj pracuje tak aj s tým, vycítiť, hľadať ešte aj nápravu, ísť za Tebou a prosiť vari nakoniec ešte aj ona sama o spoločné riešenia...veď to je celé postavené na hlavu, veď to malo ísť od Teba! (A čo ak by ona bola iná, ak by jej nezáležalo na vašom vzťahu? Čo ak by ona riešila situáciu podobne ako Ty - iným partnerom?) /čo nepredpokladám, inak by to bolo aj s Tvojej strany s tým pocitom podrazu voči Tebe blízkym - hlavne teda syna - úplne inak, alebo?/ Ak Tvoja láska už neexistuje, ak si dovolil tej všednosti, zaneprázdnenosti a iným dôvodom, aby sa vytrácala, nebolo to z minúty na minútu, ani zo dňa na deň... boli to mesiace, rôčky... A pripustil si to... lebo...? Lebo Ti to vyhovovalo! Asi si si bol jej náklonnosťou, jej láskou istý. Vytratilo sa teda to "čosi" zo sexuálneho života. A čo o si urobil pre váš sexuálny život, pre jeho spestrenie, hoci aj len pre romaniku krásnych večerov, za posledné roky Ty? Možno to bolo treba skúšať - nemal si trpezlivosť, záujem, snahu..? Je mi Ťa ľúto, keď sa snažím vžívať sa do Tvojej situácie... A možno Ti to je celé ľúto tiež, ktovie kde blúdiš teraz v myšlienkach... Spomínaš kedy si ešte bol ochotný o váš vzťah bojovať? Kedy si si tie pocity pomalého zlyhávanie vášho vzťahu poprvýkrát uvedomil? Dokážeš sa do toho vcítiť? Dokážeš si na to spomenúť? Vtedy si ju miloval a zlyhal si, zlyhal si a stratil sa sám sebe... Prečo vlastne? Prečo si nevezmeš odstup k obom ženám, prečo sa nezamyslíš, aká chyba je v Tvojom myslení, chovaní, riešení problémov, zutekaní od nich? Tu Ti ľudia veľa nepomôžu, hovoria len to, čo Ty už vieš, čo vlastne vo svojom vnútri hovoríš sám sebe, to, ako asi skryte nadávaš sám sebe... nik Ťa nedokáže a ani nechce pochopiť, lebo je to spoveď muža, ktorý na celej čiare zlyháva, ktorý hľadá oporu a pritom sám vie, že ju nenájde... aspoň nie v tu... aspoň teda nie doteraz... A či sa vôbec nájde niekto, kto je ochotný popísať podobnú situáciu, ak sa v nej ocitol... či aj takýto človek nemá pri čítaní Tvojich riadkov výčitky svedomia, pocity zlyhania a zrady blízkych,...ktovie. Môžeš na takého čakať, čakať aj na iné názory, no zo svojej vlastnej slepej uličky sa musíš dostať sám. A tentoraz nezlyhať...