Autor otázky: Daniela
úzkostná porucha
(číslo príspevku 20.767, zo dňa 11.08.2003. videné 949x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 20767:
Veľmi Vás prosím o radu !
Mám 24,5 ročného syna, ktorý 8 rokov trpí úzkostnou poruchou (F 41.1) a 2 roky obsedantno komuplzívnou poruchou. Denne užíva seropram 1 tabletku ráno. Žiaľ iné lieky odmieta, nakoľko
po nasadení akéhokoľvek lieku sa jeho stav zhoršil.
Jeho ošetrujúci psychiater hovorí, že nevie čo s ním.
Prosím Vás o radu čo robiť, pretože jeho ochorenie veľmi negatívne vplýva na celú rodinu. Syn určuje kedy môžeme doma niečo robiť – od nákupov po pranie – aby vraj
neboli spochybnené jeho veci. Snažíme sa mu vyjsť v ústrety aby sa čo najskôr zaradil do normálneho života, ale neviem či jeho, nazvem to šikanovanie, vyplýva z jeho ochorenia a či má naša ústretovosť zmysel.
Nerozpisujem podrobnosti prejavov jeho ochorenia, viem že to Vám je známe.
Moja konkrétna otázka je: treba synovi vychádzať v ústrety alebo jeho požiadavky
(ktoré sa normálnemu človeku zdajú nezmyselné) máme ignorovať ?
Žiaľ zmeniť psychiatra je problém, v meste bydliska nie je nik, kto sa venuje pacientom s úzkostnou poruchou a úzkostného pacienta nedonútite cestovať.
A my sme už na konci našich psychických aj fyzických možností.
Ďakujem.