Odpovedal: Nana Re: Útek dievčaťa z domu (číslo príspevku 207.635, zo dňa 24.02.2010. videné 202x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 207635: Nina, píšeš, že dievča k vám chodí bezmála desať rokov, a to ťa počas tých rokov nenapadlo zblížiť sa s jej rodinou, aby si sa 10 rokov nedívala na ňu len a len svojimi očami? Stále píšeš o prísnom otcovi, o matke skoro nič. čo také mohla zažiť v detstve, čo ju poznačilo, čo ako vravíš - možno ani nevie pomenovať? Sedemnástka totiž už presne pomenovať vie všetko - hlavne keď niekomu tak dôveruje, ako tebe. Alebo? Veď keď si tak vnímavá, prečo si to neriešila skôr? Keď máš k nej tak blízko, že ju podporuješ v jej "úteku" z domu, ako je možné, že o nej a jej rodine nevieš za tých 10 rokov viac ako len to, že ju teraz, v 17-tke nechce púšťať s frajerom von? AK rodičia totiž dieťa týrajú, nezačíńa to v l7-tke. Bijú ju, sexuálne zneužívajú, ponižujú? Čo ak je to všetko inak? Ak ju v tom podporuješ, vezmeš si ju k vám a postaráš sa o ňu? Ako by sa inak malo postarať o seba neplnoleté dievča bez zázemia, financií? Zostane na ulici, či u frajera? Kto je to? V čom vidiš cestu ku kľudnejšiemu životu ak utečie z domu? A chce to vôbec aj ona alebo ju k tomu priamo či nepriamo navádzaš ty? Píšeš, že jej držíš palce a fandíš jej. Nehraj sa na náhradnú matku - kamarátka jej tiež nie si. Nemala si náhodou "zajačie" úmysly aj ty, keď si bola mladá a neuskutočnila si ich? Nemala si aj ty problémy śo svojimi rodičmi? Aj ja som prešla "prísnou výchovou", aj bitkami za to, ak som priniesla trojku, za to, ak som prišla čo i len o 5 minút neskôr domov. A to som už mala 20 a matka presne vedela kde som a s kým som. Nikdy sa nezaujímala čo chcem, čo cítim, len som sa musela slepo podriaďovať. V duchu som ju nenávidela a tiež chcela čo najskôr odísť z domu preč. Ale kam? Na ulicu? Odišla som až keď som sa vydala. Stretávam sa s ňou sporadicky, ale nič k nej necítim, len si uvedomujem, že je moja matka a napriek všetkému ak by s ňou niečo bolo, som povinná sa o ňu postarať. Neverím, že by to dievčina nezvládla do polnoletosti, keď to už vydržala doteraz. Ak by ju doslova fyzicky a psychicky týrali, zbadáš to a nielen podľa jej rečí. Potom konaj. Bez dôkazov ťažko niečo zmeníš. Nerieš život jej rodiny, bola by si prekvapená, ako žijú iné rodiny a nikto ich deti nepodporuje v úteku od nich. Skôr mám pocit, že dievčina je dosť ovplynená tvojimi názormi a preto jej chýba jej vlastný.