Autor otázky: Peter
|
žiarlivost či nenavisť
(číslo príspevku 206.667,
zo dňa 11.02.2010.
videné 495x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 206667:
Dobrý deň. Moj problem bol už asi viac krát opísaný, ale nedá mi aby som aj ja nepožiadal o radu. Osem rokov sme bývali u svokrovcov. Z mojho pohladu, čo sa týka vzťahu mňa a manželky to nebolo až take hrozné. Skor by som povedal, že po kým sme tam bývali tak to bolo celkom v poriadku. Zvrat nastal po tom ako sme sa od nich odsťahovali. Manželka ma začala neustale podozrievať z nevery. Našla mi v telefone otvorený FACEBOOK a už bolo zle. Samozrejme si namyšla že si s niekym dopisujem. Jej výstupy su neznesitelné. Nedá si vysvetliť, že ju s nikým nepodvádzam a keď jej poviem že jej treba a chcem pomocť tak začne vyvadzať ešte viac a obviňovať samu seba aka je tučna a že sa za ňu hambýn atď. Pritom je to žena s postavou a výzorom, ktorú by jej moholi ostatné zavidieť.
V poslednej dobe sa bojim len pozrieť do mobilu hoci aj na nieco celkom ine aby si nemyslela že si idem s niekym písať, a nemal som další výstup. Čo je na tom najhoršie tak žiarli už aj na to ked som v robote. Ona vraj nevie s kym som tam a čo tam robim. Vraj preto lebo jej nezavolám a nenapíšem alebo neodpíšem. Vysvetlovať jej že sa to nedá vždy nemá význam. Stále si urobý svoju mienku a skončí to s tým že mi neverí a že ju podvádzam. Najviac ma trápi to že máme dve detičky a staršie ma už osem rokov a velmi zle znaša naše výmny názorov. Mladšie ma desať maesiaciov a tiež si myslym že jej naše hadky a krik nepomožu. Najnovšie chce odo mna aj detí odísť, že vraj to tak chcem ja a tak to bude lepšie. Lebo samozrejme ona mo neverí a preto so mnou nemože žiť. Mám ju rád a milujem ju a je to predsa matka mojích detí, ale už nemám silu jej stále vysvetlovať že su to len výmysli a že mi može dvoverovať. Bojím sa že sa jej pohorší aj zdravotne lebo neje, málo spí a trápi sa. Navrhol som jej pomoc, že zajdeme do poradne, ale to som nemal. Samozrejme som z nej spravil chorú na nervy. A jej odpoveď bola: to všetko pre teba lebo si ma nevšimaš a hanbíš sa za mňa. Neviem čo dalej. Boím sa aby si niečo neurobila. A vobec sa netešim na to aky vystup mi zas urobí dnes a každy iný deň keď sa vrátim domov z práce. Možnože tým všetkým mi dáva najavo že už o mna nema zaujem ona. Neviem. Poprosil by som vás o radu čo mam dalej robiť? Mam len ticho prikyvovať aby sme sa nehadali pred detmi aby netrpeli hlavne oni?
|
|
|