Autor otázky: Dagmar
Otec, syn a alkohol
(číslo príspevku 206.347, zo dňa 07.02.2010. videné 276x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 206347:
Môj manžel 50-ročný pije už viac než desať rokov s menšími pauzami. Tie pauzy to je obdobie, keď to prepískne s pálenkou a je mu zle, má vysoký tlak, zvracia, má hnačky, je mu veľmi zle a to väčšinou trvá asi dva-tri týždne, kým sa dá sa celkom doporiadku. Potom akonáhle príde nejaká akcia čí už v robote s kamatátmitmi alebo nejaká oslava v rodine tak to začne znova a zase pije. Proste keď ochutná alkohol, tak sa to s ním vezie až kým mu zase nebude zle. Rozprávali sme o tejto téme už viackrát s manželom a vždy mi tvrdí, že to má pod kontrolou, ale ja to vidím, že to nie je pravda a o liečení nechce ani len počuť. Najviac ma mrzí, že to vidia moje deti a že už sú z toho psychicky na dne aj so mnou. Manžel keď je opitý ich nebije, len ich psychicky týra, to znamená, kričí až vrieska, búcha dverami, slovne napáda deti aj mňa, takže sa v kuse hádame a nikdy nevieme, kedy mu prepne a spravé niečo, ja neviem čo. V januári bol asi tri týždne pokoj, lebo na Silvestra to prepískol s pitím a zase bol chorý, takže asi tri týždne bol pokoj a pohoda v rodine. Až v sobotu pred týždňom sme mali oslavu, starký mal narodeniny. Väčšinou pili symbolicky, len môj manžel stiahol pollitrovú fľašu hruškovice a už týždeň to ťahá s pálenkou. Do roboty chodí normálne, no každé poobede zájde do krčmy, vypije neviem koľko, asi to má prepopíčané koľko môže, aby na druhý deň mohol ísť do práce. Synovi, mal 18 a nepije vôbec, praskli nervy a mu vykričal ten alkohol, že kvôli tomu máme doma peklo, hádky a že máme už toho dosť, že čo by povedal, keby on začal piť, aby videl aké to je denne sa pozerať na opitého. Myslela som si, že sa môj manžel trochu nad tým zamyslí, že už nielen ja mu pripomínam stále ten alkohol, ale aj deti už majú toho dosť, ale stal sa práve opak. Pije ďalej, s nikým sa nebaví a ešte on sa cíti byť urazený. Takže je to tak ako predtým. Ja som už bezradná, neviem si rady, na rozvod som zatiaľ nepomýšľala, lebo ja ho mám rada, keď je triezvy, je to úplne iný človek, ale ten alkohol ho celkom zmení a stáva pre mňa akoby cudzím. Sym aj dcéra (má 13) ho majú veľmi radi, takže nechcem, aby o otca prišli. Ja beriem upokojujúce lieky, pretože som s nervami na tom zle, aj som mu to povedala. Kým je triezvy, to chápe, keď ochutná alkohol, je to všetko inač. Najviac ma hnevá, že o liečení nechce ani len počuť. Poraďže mi prosím, čo mám robiť, už to je na nevydržanie. Bojím sa hlavne o syna, aby zo zúfalstva nezačal aj on piť a potom už neviem, čo budem robiť. Ešte podotýkam, že ja nepijem vôbec, som abstinentkou.