Odpovedal: hena Re: Známa - agresivita u manžela (číslo príspevku 20.479, zo dňa 29.07.2003. videné 788x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 20479: Ahojte. V 20 rokoch som sa odsťahovala od rodičov k svojmu priateľovi, ale bola som veľmi prekvapená zo spoločného života s ním. Predtým bol veľmi milý a lichotilo mi, že žiarli. No potom to bolo peklo na zemi. Ako ste uviedli, nikomu neprajem žiť s agresívnym partnerom. Bol to len samý strach a postupne som strácala schopnosť normálne myslieť a tiež som sa úplne ináč chovala. Bola som prestrašená a neschopná akejkoľvek aktivity. Ale veľmi mi pomohla moja rodina, ocko s mamkou. Keby nebolo ich pochopenia a to že mi odpustili a prijali späť pod svoju ochranu tak určite teraz by zo mňa bola troska. Týmto chcem povedať, že je nesmierne dôležite ak niekto pri týranej osobe stojí a nedá sa odbiť jej slabosťou alebo strachom. Ak Vám naozaj záleží na tom,aby sa z toho pekla dostala tak buďte jej oporou a s Vašou trpezlivosťou najde aj ona odvahu na rozhodný krok. Je to veľmi ťažké ale stojí to za lepší život. Taktiež chcem povedať, že v našej spoločnosti väčšina ľudí priviera oči a tvári sa akoby sa ich to netýkalo, alebo sa vyjadrujú o naivite a hlúposti týranej osoby, ale kto to nezažil na vlastnej koži nemôže to objektívne posúdiť. Taktiež nie sú vytvorené podmienky/ právne, sociálne / na to aby týraná žena bez alebo s deťmi bola schopná odísť a všetko nechať tak, s tým, že sa má kde uchýliť. Myslím, že to je jedným z najväčších príčin, prečo sa týrané ženy nechávajú aj naďalej týrať. Držim palce.