Autor otázky: Nenormalna
Ľútosť nad koncom vzťahu
(číslo príspevku 204.470, zo dňa 14.01.2010. videné 1029x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 204470:
Prepáčte mi,že Vás chcem poprosiť o radu s problémom, ktorý sa netýka zdravia, resp. choroby. Ale je to už zopár rokov, čo sa úplne zbytočne trápim otázkou, na ktorú už nikdy nedostanem odpoveď. Môj bývalý priateľ mi dal kopačky kvôli inej. Nie je to, žialbohu, nič ojedinelé. Stáva sa to - tak, ako každý deň vzniká množstvo nových zaľúbených párikov, tak isto sa denne mnohé staré rozpadnú. Náš vzťah trval 7 rokov /žili sme spolu v jednej domácnosti /. Najprv to bola veľká vášeň, potom veľká láska, potom nejaké tie mráčiky,ale zakaždým vyšlo slniečko, no potom neskôr sa už nikdy nevyjasnilo :( Ja som ho mala stále veľmi rada, dávala som mu to aj najavo. On opätoval, tiež bol zamilovaný, ale neskôr tá jeho láska vyprchávala...a zaľúbil sa do inej. Ale v tom čase, keď on sa odmiloval odo mňa a zamiloval do inej /neviem o nej vôbec nič. Ani nechcem./, ja som ho stále veľmi ľúbila a nevedela som si predstaviť môj život bez neho. Bez našich spoločných výletov, dovoleniek, lyžovačiek, bez krásneho milovania, ležkania v jednej posteli, zaspávania a zobúdzania sa vedľa neho, bez humoru a prejavov nežností... Rozídení sme už 3 roky /ani nežijeme spolu 3 roky/a ja sa stále trápim otázkou, prečo mi dal kopačky? V čom je ona lepšia než ja? Vyhovovali sme si naozaj takmer vo všetkom, kým som mu nezovšednela...Jasne, že bola aj rozdielnsť názorov na niektoré veci.. Prečo ma prestal ľúbiť? Kým predtým sme si roky vzájomne dávali najavo svoju lásku, asi po 6tich rokoch som ostala na našu lásku ja sama, on úplne vychladol. Zrazu. Logicky, asi vtedy spoznal novší zaujímavejší neprebádaný objekt svojho záujmu. Chápem. Teda nechápem, prečo mi to urobil, prečo jej dal prednosť. Ale to NIE JE tá otázka, problém, na ktorý Vás prosím o radu. Tou otázkou je, čo mám robiť, aby som sa s tým už netrápila? Aby som sa už k tomu nevracala? Aby som na to zabudla! Mám z toho strašný strašný strašný pocit menejcennosti. Sebavedomie išlo tatam... Odkopol kvôli inej.. Mnou si mohol byť istý, vedel, že ho ľúbim, ja som strašne úprimná a priehľadná, naivná a mäkká. A prečo to mám skrývať? Dobrák, ako sa hovorí. Môže byť toto dôvodom, že som mu zovšednela ? Je to tak, že muži majú radšej ženy, ktoré s nimi celý život hrajú hru na mačku a myš? Pri ktorej si ten muž nemôže byť istý, či mu je verná? Ale to je jedno...len on vie, v čom je pre neho ona atraktívnejšia.. Ja už konečne chcem len jedno - už nechcem na to myslieť !!! Je mi tak strašne ľúto, že to všetko krásne skončilo... A morím sa týmito dobrými spomienkami jak blbá, jak nejaká masochistka.. Ale je to len strašná ľútosť a veľký smútok. Ako sa dá prestať myslieť na pekné zážitky? Ako sa dá prestať myslieť na muža, ktorý Vás evidentne nexce a zlomil Vám srdce na milión malých kúsčkov ? Po rozchode sme udržovali kamarátsky kontakt, pomohol mi s opravami v dome a pod., ale mne to nerobilo vôbec dobre. Teda robilo, lebo som umelo si namýšlala, že veď ešte sa možno ku mne bude chcieť vrátiť. Ale nič také nebolo...Takže som to asi pred 2 týždňami ukončila, tie kontakty cez telefon a mail a osobne.. Jednalo sa vždy len keď sme mali jeden druhému niečo požičať, vybaviť, doniesť, opraviť a pod. Doslova kamarátsky vzťah. Ale ja sa aj naďalej zožieram tým, že je definitívny koniec a že všetko to pekné, čo bolo, už nikdy nebude. Lebo viem, že len on jediný mi vyhovoval po každej stránke. A iného nechcem. No a práve pre toto ho potrebujem úplne vymazať z pamäte! Neviete, kde by mi resetli pamäť? Aj celý mozog ? Ak mám ešte vôbec kúsok zdravého..Bože môj, strašne mi chýba. Strašne ma zradil. Na začiatku on bol ten, kto vyvinul iniciatívu a prvý sa zamiloval z nás dvoch a prvý navrhol, aby sme spolu aj žili /po roku chodenia/a veril, chcel, že to bude navždy. Rozhodol sa, chcel, aby sme spolu žili, a tak sme spolu žili /ale ma musel veľmi dlho presviedčať. Ja som si ešte nebola istá vtedy/. A teraz bolo zase po jeho, ako jemu vyhovovalo - chcel to ukončiť, aby mohol začať svoj nový vzťah, a tak aj bolo.... Je s inou. Neviem, v čom lepšou. A ja mám z toho bezsenné noci, veľký smútok, zlomené srdce a obrovský pocit menejcennosti. A odvtedy sa mi ani nič nedarí... Ale najviac si želám, aby som už konečne prestala na neho myslieť! Ja mám 45 rokov, on má 53 rokov. Ja mám dve deti, syna a dcéru z predošlého manželstva, dospelé, ale žijeme spolu, študujú VŠ. Oni nič netušia, pred nimi hrám, že som vysporiadaná so všetkým. Oni si spolu príliš nerozumeli, hoci deti nie sú konfliktné, nehádali sa, ale nerozumeli si. Hnevá ma, že som už taká veľká :) a neviem sa s tým zmieriť :(, nemyslieť na peknú minulosť dvoch so smutným koncom pre jedného. Po rozchode som mu nerobila žiadne scény, len som si poplakala asi pol roka.. Mám od neho plno listov a básničiek, ktoré mi písaval počas 6tich rokov, keď ma ľúbil. Je mi to ľúto vyhodiť. Ale fotky som zlikvidovala! Pretože ma zradil... Takže môj problém: ako vyhnať bezcitného neverníka z hlavy a srdca?