Autor otázky: sosik25@azet.sk
Výčitky svedomia
(číslo príspevku 203.808, zo dňa 04.01.2010. videné 461x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 203808:
Dobrý deň. Chcela by som Vás požiadať o Váš názor. S manželom sme spolu 4 roky. Minulý rok bol pre nás náročný, najskôr ochorel mužov otec na rakovinu hrubého čreva. Následne ochorela aj jeho mamička a po 4 mesiacoh nám zomrela.Tiež mala rakovinu a zomrela po operácii. Aj muž bol pracovne v zahraničí skoro 3 mesiace. Bolo veľa starosti a stresov. A my akoby sme sa jeden druhému vzdialili. Cez sviatky som sa dozvedela, že po tom ako svokra zomrela sa muž niekoľkokrát stretol s nejakou priateľkou. Zopár krát boli spolu na pivko. Ale tvrdí, že sa rozprávali a aj bozkávali. K ničomu inému vraj nedošlo. Strašne svojho muža milujem a som ochotná mu to odpustiť. Vraví, že miluje mňa, že nikoho nikdy nemiloval viac. Tým by to bolo pre mnohých ľudí vybavené. Boli by šťastný, že im je odpustené a majú šancu zachrániť svoj život. Ale môj muž má preto strašné výčitky svedomia a nedokáže sa mi pozrieť do očí. Chce byť s nami, miluje nás, ale teraz je akoby uzavretý vo svojom svete a sám sa týra. Ja mu vravím, aby s tým bojoval, že je to len pocit (výčitka) ktorá sa stratí. Že podstatné je to čo má v srdci a musí sa preto snažiť to zachrániť, ale neviem či to teraz tak chápe. Neviete mi poradiť ako by som mu mohla ešte pomôcť aby si skôr odpustil. Ja mám potrebu sa o tom stále baviť, napádajú ma rôzne argumenty ale neviem, či je dobré to na neho takto chŕliť. Poraďte mi, je lepšie ho nechať v kľude, aby sa s tým pokúsil vyrovnať sám, alebo je lepšie o tom neustále hovoriť. Ďakujem.