Odpovedal:
Dagmar
|
Re: strata otca
(číslo príspevku 201.627,
zo dňa 19.11.2009.
videné 361x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 201627:
Mila Maria, prijmite moju uprimnu sustrast. Strata rodica, ktoreho sme milovali, patri k tomu najtazsiemu co v zivote musime prezit. Horsia je uz asi iba strata vlastneho dietata. Tuto bolest musi clovek prezit, patri to k spracovaniu toho co sa stalo, nebrante sa tomu, placte kedy mozete, velmi zvyknu pomoct lahke antidepresiva, aby ste sa mohli aspon vyspat, nabrat sily, treba co najskor vyhladat vseobecneho lekara alebo psychiatra, pre taketo situacie ma kazdy lekar pochopenie a na nejaky mesiac vam moze predpisat lieky. Budete kludnejsia a budete moct aspon par hodin spat a budete to vsetko lahsie zvladat. Ale je to len barlicka- i ked v takejto situacii velmi napomocna.
Ohladne pohrebu - mama je na tom rovnako zle ako vy, potrebujete jedna druhu, skuste to nejako prezit, mozno vam pomoze vedomie toho ze vas otec uz neciti ziadnu bolest a takato smrt je lepsia ako sa mesiace trapit, ci dokonca roky a chradnut, v bolestiach, napr. pri rakovine to trva niekedy celu vecnost, kym clovek umrie. Vas otec odisiel rychlejsie a sice takto, ale uz je dobre a uz je tam, kde mu je dobre. Je to ulava pre vas vsetkych. A nebojte sa, neostavatte tu sama, dusa zije dalej a on o vas stale bude vediet.
|
|
|