Odpovedal: lucia
Re: Zúfalá matka
(číslo príspevku 199.787, zo dňa 22.10.2009. videné 321x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 199787:
ja mam 33rokov. trapit sa urcite budem, kym budem zit, to je normalne, strachovat sa o dieta. ale naozaj dufam, ze budu mat stastie (a my s nimi) a budu mat vlastne zivoty a ja svoj strach nebudem davat najavo, radsej si kusnem do jazyka. ja mam navyse vyhodu, ze moja mama sa vydavala mlada, jej mama tiez velmi mlada a ja v podstate tiez, v 23rokoch, takze v nasej rodine nemohlo byt ani pomyslenie, ze by sa nasi starali, kam ich dcera v 22 chodi, kedze sme uz byvali s partnerom sami. uz v 6rokoch mi natolko doverovali, ze som chodila po celom meste sama autobusmi po vsetkych kruzkoch+pozerat sa aj na tie kamoskine, napr.jej divadelny, ked sme mali 10, sa koncil o 8vecer, kym sme prisli dom, bolo 9. moj subor mal nacvik do pol8, doma som bola o pol9, v 16sme zacali chodit vecer von, nikdy nevyzvedali, kde presne sme to boli, proste mi doverovali. od 18 na vyske a to pre mna znamenalo, ze ich je nic do toho, kde som a dokedy som, a ani by to vtedy nebolo mozne, kedze mobily neboli a kedykolvek sa stalo, ze po 12hodinach v skole sme si urobili neplanovanu kruzkovicu, do rana a rovno odtial do skoly. hoci moji rodicia mali tiez svoju predstavu, ako budeme spolu zit az naveky, prestavali cely dom na dvojgeneracny s vlastnou kuchynou, vchodom a so vsetkym, co k tomu patri:)), ale fakt si neviem predstavit, ze by som nemala svoju davku slobody. ani keby som zila sama. nedokazala by som to. tak asi preto sa mi annine ocakavania zdaju prehnane. jej dcera je vysokoskolacka, teda pravdepodobne ma uz aj svoje zamestnanie, je kompletne dospela a podla mna by mala mat svoj priestor pre zivot. a k jej partnerovi by som sa asi tiez chovala ako k dospelemu cloveku, a nie poucovala ho, ako sa ma moja dcera a aj on chovat k svojim rodicom. mozno to bude otec ich vnucat. a vobec, niekomu v tomto veku vysvetlovat, ako sa ma chovat, moze sposobit nekonecne dlhu cestu k dospelosti=samostatnosti, vo mne to evokuje pocit, ze je to mala pubertacka, nie dospela zena..snad ju vychovala dobre a to, ze sa teraz trochu nepohodli, neznamena koniec sveta ani to, ze by z toho mala byt taka zufala. vysvetlit si problem je jedna vec a vyzadovat referovanie,kam, s kym, dokedy, to sa moze koncit tak, ze mila dcera sa vychyti a ujde kade lahsie niekam daleko mimo dosah mamy. alebo utecie ten jej priatel od partnerky, ktora sa doma musi spovedat mamicke. byt slusny k rodicom je normalne, ale su to rodicia, nie zivotni partneri a nie vsetko sa da s rodicmi zdielat. ak ty ako dospela zena hovoris rodicom, ze neprides domov, nezda sa mi na tom nic nezvycajne, tiez by som to oznamovala, ale ako matka by som sa ta nepytala, kde si ani kde si bola ani preco si mi to nepovedala alebo vopred neoznamila, ved ja ako tvoja mama by som ti tiez vsetko nevesala na nos..ste dve dospele zeny a respektujete sa a to je fajn.