Odpovedal:
Hela
|
Re: Zúfalá matka
(číslo príspevku 199.637,
zo dňa 21.10.2009.
videné 484x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 199637:
Keďže, ako píšeš, dcéra chodí do školy, predpokladám, že býva ešte doma. Ja by som na Tvojom mieste urobila asi tak, že keď príde domov aj s priateľom, tak by som nekompromisne trvala na tom, že si spolu posedíme a preberieme situáciu. Mladého by som sa opýtala, či mu imponuje, keď sa Tvoja dcéra k Tebe správa tak, ako sa správa a či sa aj on takto správa k svojej matke. Mladej by som povedala, že proti jej láske nič nemám, že jej prajem, aby bola šťastná, že jej pomôžem kedykoľvek to bude potrebovať - a to určite v budúcnosti bude!, no jemne by som jej "pripomenula", že aj keď je už dospelá, si to práve Ty, kto jej robí komplet servis od narodenia a teda že za to očakávaš minimálne slušné chovanie voči Tebe. Spýtala by som sa jej, čo ju štve, prečo sa tak zmenila. Dohodla by som sa s mladými na určitých pravidlách v tom zmysle, že ja budem rešpektovať ich vzťah a ich súkromie, no aj oni musia rešpektovať to, že Ty si matka, ktorá sa o svoju dcéru bojí a potrebuje mať istotu, že dcéra je v poriadku, keď nepríde v noci domov, tak aby aspoň dala vedieť, kde je, kedy príde...
Viem, že mladí takéto debaty zrovna veľmi nemusia, ale prežila som čosi podobné so svojim synom a riešila som to podobne. Neviem, či to pomôže u Vás doma, ale u nás to prečistilo ovzdušie, odbúralo napätie. Syn chodí s priateľkou už 8-mi rok (od 17, ona 14), ona ešte študuje VŠ a medzi nami je absolútna pohodička. Trvalo to síce nejaký čas, kým sme s dievčinou našli k sebe cestu, kým pochopila, že aj ja potrebujem byť šťastná, ale pochopila.
Držím Ti palce, aby to pochopila aj Tvoja dcéra.
|
|
|