Odpovedal: Maťa
Re: strašná uzkosť
(číslo príspevku 196.987, zo dňa 11.09.2009. videné 306x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 196987:
Ahoj, si asi veľmi citlivá osôbka, až precitlivelá, nemám pravdu ? Možno Ťa každý väčší problém vykoľají, lebo máš radšej zabehaný stereotyp. Netráp sa, určite je to novou situáciou, prišla si o prácu, s tým o istoty. Každého také niečo rozhádže, každého inak, niekto týždeň preplače, niekto má depresie dlhšie, ale hlavné je, aby si si uvedomila, že všetko sa dá vyriešiť ! Keď sa Ti chce plakať a uľaví sa Ti, tak sa kľudne vyplač (asi nie pred ďeťmi), ale nesmieš v tom pocite stále zotrvávať, lebo by si strácala silu to riešiť, vyhľadávaj často aktivity s ďeťmi, ktoré im urobia radosť, keď uvidíš spokojné a šťastné svoje deti, naplní to spokojnosťou aj Teba, povedz si, že teraz si ideš vychutnávať zas starostlivosť o domacnosť (lebo aj to sa dá vychutnávať, keď má človek na domácnosť čas a nie je uštvaný zamestnaním), o prváčika, ten je teraz najdôležitejší, pripomínaj si stále, že on sám prežíva teraz veľké stresy, očakáva od maminy, najväčšej svojej opory, že mu pomôže ich prekonať. Skús to brať prirodzene, tak ako Ti to život priniesol, kým sa dalo si pracovala, prišla si o prácu, ale nie si jediná, vieš ako to je teraz na Slovensku, koľko ľudí je v tej istej situácii, teraz máš pracovnú pauzu a naplno sa zas venuj rodine, keď môžeš, zaslúžia si to. Príde čas, keď opäť budeš naplno pracovne vyťažená (tomu ver), keď Ti prváčik trošku podrastie a Ty budeš mať pocit, že si mu venovala dosť času a bola si určite viac užitočná. Tak ten čas nepreplač, veď sa máte na čo tešiť. Chodievaj s ním na krúžky, prežívaj to s ním, čo by si, keby si bola naplno zamestnaná, určite nemohla, bol by odložený v družine a na to má ešte času dosť. Sústreď svoje sily teraz na to, na čo ich máš teraz sústrediť a uvidíš, časom si na zmenu situácie zvykneš a po čase sa budeš sama sebe čudovať, ako tragicky si to možno brala. Ste zdraví, tak si denne opakuj, že už len to je dôvod na obrovskú radosť. Lebo nemusí to tak byť. Ostatné s trochou úsilia zvládneš. Neboj, všetci sme na tom rovnako, bojujeme denne s rovnakými problémami, aj keď niekto ich má možno naoko ľahšie, ale to je len zdanie, ono ho to zas môže prekvapiť v inej podobe. Tak si to nerob ťažšie, ako to môžno naozaj je. A nemaj výčitky svedomia, keď sa budeš venovať aj sama sebe, určite to potrebuješ, lebo ako píšeš, nedokážeš byť sama doma. Keď sa zamestnáš, nebudeš už mať na seba čas, tak to využi. A zamestnáš sa určite, neboj sa, v ten správny čas príde aj správna ponuka. A predstav si, že to cítim s Tebou tak povediac na vlastnej koži - prišla som tiež o prácu, som doma a mám tiež prváčku. Tak Ti želám, aby to smútkové obdobie skončilo aj bez liekov.