Odpovedal: alena
Re: matkine problémy-pravdepodobne prípad pre neur
(číslo príspevku 195.142, zo dňa 13.08.2009. videné 384x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 195142:
Ďakujem Vám za reakcie. Vidím, že v takejto situácii sme bezradní... To čo tu bolo napísané je tak jednoduché a pritom tak zložité. Keď sa osamostatním tak mi síce bude lepšie ale iba preto, že nevidím to čo sa s ňou deje. Často ma napadajú myšlienky, že ju zato nenávidím, keď napríklad prídem z práce a ku tomu mám vzdorovité malé dieťa a mám nervy a ona príde a so všetkým trieska a búcha, skrinkami, riadmi, dverami a popritom hundre, že nič nedáme na svoje miesto a jedná sa napríklad len o to, že utierka je zložená na linke a nie je zavesená na ušku....a takéto podobné veci. Pritom napríklad predvčerom som prišla z práce, potom som šla do obchodu, na svoj rozostavaný dom s majstrom a keď som prišla domov piekla som plnené mäso. Skončila som o 20.15 a šla som umyť dieťa a uspať (nevarím síce každý deň, ale čokoľvek robím aj na dome aj v kuchyni, zapájam do toho malú a všetko robíme tak v pohode aby sa aj ona zabavila a hlave aby bola spokojná a pokojná, aby som na ňu neprenášala nervozitu a jednoducho to má prednosť pred vysávaním a podobnými vecami...). Umyla som riady, všetko som v kuchyni upratala a na druhý deň bola matka doma celý deň sama, neurobila ani zemiaky k tomu mäsu na obed, jednoducho za celý deň nič (musím podotknúť, že mala malú lebo sa o ňu tri dni z týždňa "stará"), ostatní traja prídeme z práce o pol štvrtej doma ani chlieb ani zemiaky k mäsu jednoducho nič a ona zahlási ak budete chcieť tak si spravte zemiaky (ako by sme si neurobili nič iné)...A takto to funguje, ona ide okolo 10 obchodov cez deň, a ja prídem z práce autom rovno domov a ona povie, že nemáme chlieb alebo maslo, lebo to bol ohromný problém zastaviť sa v obchode pre ňu. A ja čo by som sa chcela umyť, najesť, prezliecť tak idem späť do obchodu... A takto to funguje. KeĎ jej niečo poviem, tak sa vždy urazí. Neviem si s ňou rady. Nechcem vedieť, aká bude za 10 rokov. Nechať ju ísť peši do roboty? Potom je zdutá 2 dní, bojím sa s ňou malú nechať, neodpovedá, chodí okolo ofučaná pozerá sa všade inde, jednoducho znepríjemňuje život všetkým v dome, lebo išla raz za deň 2 kilometre peši. Niečo hrozné, vydieračské...to čo zažívame keď je zdutá neprajem nikomu, nestojí to za hádky ani nič...radšej ju tam za pár minút zaveziem a mám od nej pokoj. :-(
Žeby mala nejakú vážnu chorobu sa bojím kvôli tým príznakom ako sú závraty, pomaly slepota, podlamovanie v kolenách...a chcem sa uistiť, že to tak nie je. Lebo podľa môjho názoru napríklad celodňové závraty tak, že nemôže normálne chodiť nie sú v poriadku. Čo môžem teda urobiť v tomto smere? K psychológovi a k psychiatrovi ju určite nedostanem, ani len nemám odvahu to navrhnúť. Ešte mám aj sestru, ktorá má tiež problémy so svojou existenciou a tam riešim návštevu psychiatra. Takže ak by som to navrhla, už by tam asi poslali mňa. Sestra to je druhý oriešok, už od roku 2003 jej platia naši nájom v blave na priváte aby študovala VŠ a doteraz nemá ani bakalára. Pije tam, fajčí, niekedy aj droguje a otec nič nemôže urobiť, matka ju nepriamo podporuje a vždy keď sa pohádame tak matka pred nami zatajuje že je s ňou v kontakte, že jej platí účty a podobne. Ani v tomto nevie rozlíšiť vážnosť situácie. Sestra je v depresiách, niekedy 3 dni nevychádza z domu, pred vianocami sme o nej 2 mesiace nič nevedeli a moja mama stále nezatrhla podporu pre ňu. Keď ju prejdú stavy, tak sa vráti domov sladučká ako teraz cez víkend, zrazu matka ide aj do mesta do obchodov a sestra sa vždy s niečím vráti tentokrát to boli značkové nohavice a šľapky... Ja by som ich najradšej zbila obe...som z toho zúfalá, zúfalá.... Chcem aby moja mama už konečne otvorila oči a zistila, že život je úplne krásny a ona si ho zbytočne kazí a egoisticky aj všetkým okolo seba.