Odpovedal: Jara pre Kiku
Re: Priznat sa v praci s psych.problemom?
(číslo príspevku 194.370, zo dňa 02.08.2009. videné 169x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 194370:
Kika ani som všetko nečítala, iba tvoju otázku a zopár prvých odpovedí.
Ja ti poviem len čiste technicky:
Zamestnávateľ nesmie pýtať tvoju diagnózu. Ak by to spravil, ak by ťa potom na základe zisteného diskriminval, mohla by si ho žalovať a súd by si aj vyhrala.
Ibaže toto nechceš.
Takže: Zamestnávateľa ani kolegov nič do tvojej diagnźozy a je len na tebe, ako sa pripravíš na ich otázky. Ty si priprav nepriestrelnú stručnú jasnú historku. Používaj ju metódou "zaseknutej" platne. To je postup, ktorý sa učia aj obchodníci, ponúkajúci tovar. Hovorím si svoje, opakujem, nič zbytočné, žiadny balast nepridám. Mám žalúdočné problémy bodka. Opakuj koľkkrát treba. Žiaden pocit viny, žiadna snaha o dovysvetľovanie.

Robím s ľuďmi a chránila som už raz aj zamestnankyňu s onkologickým ochorením. Ľudia totiž vedia byť zlí, plakala že po ožarovaní sa k nej niektorí ľudia nechceli ani fyzicky priblížiť. To mi rozprávala až neskôr. Najprv sa so mnou radila a ja som ju podržala, vymysleli sme si operáciu žlčníka. Hodila som to medzi klebetných len ako náznak, chytili sa toho a celá firma vedela podrobnosti, aj rekonvalescenciu. A ona mala pokoj. Dokonca "prešlo" aj to, že schudla. Záver je, že sa vyliečila, čo je najpodstatnejšie, ale v tomto príbehu hlavne príklad, ako naozaj povedz iba čo sama chceš.