Odpovedal: Vera
Re: kto je Ivan?
(číslo príspevku 194.359, zo dňa 01.08.2009. videné 351x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 194359:
Milá Jara, o svojom probléme s dcérou som tu písala v príspevku s názvom "Beznádej". Trvá to už dlhý čas a dnes je tomu týždne čo sa našej dcére narodila krásna dcérka - naša vnučka. Beznádej stále trvá a pribudol veľký strach o našu malú vnučku. Iba v krátkosti napíšem, že naša dcéra už 2 roky nie je psychicky v poriadku, prešli sme s manželom dlhú cestu trápenia, než sme ju dostali na psychiatriu. Žiaľ stalo sa to až vtedy, keď už bola tehotná, napriek tomu že už rok predtým som hľadala pomoc. Ona sa dobobrovoľne nechcela liečiť. Lenže keď sme ju tam dostali, lieky jej dávať nemohli, ani žiadne fyzické vyšetrenie, možno aj Mag.rezonancia by sa zišla, nemohli jej urobiť, lebo bola tehotná. Bolo by to na dlhé rozpisovanie čo sme všetko prežili s ňou, to by nám snáď ani nikto neuveril. Najviac ma trápi to, že sa teraz bojím aj o tú malinkú, miesto jedného trápenia máme dvojnásobné.
Všade na stránkach o duševnom zdraví píšu, aby sme si všímali zmenené správanie ľudí vo svojom okolí, príbuzných, lebo sa môže jednať o duševné ochorenie. Pritom nie je zákon, ktorí by následne psychicky chorého dostal na liečenie, pokiaľ on sám nesúhlasí. Keď má človek depresiu, alebo neurózu, uvedomuje si že niečo s ním nie je v poriadku a dobrovoľne hľadá pomoc. Ale ako prinútiť ísť k lekárovi človeka, ktorý si svoju chorobu neuvedomuje? Čo nám bolo platné, keď sme si všímali ako sa naša dcéra mení, aj po fyzickej stránke, to už nebola ona, čo predtým. A tiež psychiatria na nič neprišla a pritom ona si doma schovávala odpadky, suchý chlieb mala v posteli, oblečenie si nedávala prať, obsedantné stavy mala, vulgárne nadávala a niekedy sama so sebou sa rozpávala. Jedna psychiatrička mi dokonca povedala, že ona už taká môže zostať, preboha veď bola predtým úplne normálna a v dnešnej dobe, sa nedá pomôcť?
Niekde som čítala tento úryvok - Kým sa vylieči, jeho najbližší príbuzní, ale hlavne on sám prejde ťažký úsek životnej cesty, kde je plno iracionality, bolestí, nenávisti hlavne k sebe samému, opakované snahy o ukončení vlastného života, ale aj nenávisti a ubližovanie tým, ktorých vlastne má rád a ktorých miluje.
Ja stále dúfam tiež že naša dcéra nás má rada, ale je v zlom duševnom rozpoložení a že raz na konci toho čierneho tunela sa objaví svetlo a ja si budem môcť podržať v náručí obidve, dcéru aj vnučku.
Vera