Odpovedal: Dagmar
Re: Priznat sa v praci s psych.problemom?
(číslo príspevku 194.014, zo dňa 27.07.2009. videné 326x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 194014:
Aha, no tak dobre, to je uz konkretne info! Tak rozhodne NEPRIZNAT VASU SKUTOCNU DIAGNOZU; PRE KTORU SA LIECITE!!!!!! Ublizili by ste len sama sebe. Verte mi.
Poznam taketo pomery, sice islo o iny problem (nie psychicke zalezitosti, ale fyzicke), zazila som niekolko rokov velmi velmi zle pomery, ale nebola som jedina, nakoniec sa prislo na to, ze predchodkyn uz odidenych bolo velmi vela ale tajilo sa to...no nic. Rada cislo 1., rsp. Plan A: ked bude robit dalej natlak, co myslim si ze bude, je lepsie to zahrat na fyzicke tazkosti, najlepsie interne (zaludok, oblicky,neurologicke atd.), ono aj zamestnavatel si vie 'zratat' ake diagnozy asi ako dlho potrebuju na liecbu, ine je to u prechladnutia, ine u zaludocnych vredov, ine u zapalu obliciek atd. Potrebujete nieco, co si vyzaduje dlhodobu liecbu, nieco co vam nemoze dalej nejako dokazat (veci ako chrbtica, klby, viditelne zalezitosti kde mate bolesti sa daju dokazat lahsie). dolezite je aby to bolo aj nieco, co si vyzaduje mnohe a dalsie a dalsie vysetrenia, kde ale viete povedat, ze s nimi budete vtedy a vtedy hotova- cize vtedy ked sa budete chciet vratit- o mesiac/dva.
Ak priznate v takomto chorom prostredi, plnom intrig a falose, kde zamestnavatel este aj podporuje toto vsetko - tak ste skoncili, to by vas mohlo uplne polozit, verte mi. Ti ludia by si na vas zgustli ale tak, ako si to teraz este neviete predstavit ani v najhorsom sne.
(nechcem vas strasit-to je ale realita).
DOLEZITE je, aby ste mali podporu u lekara! Ak mate obavu kvoli tomu, ze poviete nieco ine ako bude skutocnost- co uplne chapem, ale robite to v sebaobrane ci vlastne sebaochrane- vzdy moze vas neurolog/psychiater zavolat vasmu vseobecnemu a dohodnut to. Lekar bude stat na vasej strane, uz aj preto ze vidim ze vas radsej chce nechat dlhsie na PN.
Plan B: ak sa nadalej budete citit zle, pripadne PN bude dlhsia a v praci budu väcsie problemy a intrigy a stresy, vzdy je lepsie odist ako toto trpiet,, napriek krize! Nehovorim do vetra. Zazila som to na vlastnej kozi, ja som odisla prilis neskoro a lutujem to dodnes, kedze nesiem trvale nasledky (zdravotne aj ine) a nie ti ludia, ktori sa vtedy dopustili tych veci. Im je dobre, oni uz ani nevedia ze zijem. Ale ja si na nich zial spominam denne aj teraz po dvoch rokoch.
Takze tak..... nedopusste taketo nieco. Ja by som, ak by sa mi to este raz stalo, radsej odisla ako dalej trpela. Pracu si najdete aj inde, a ak nie, aspon ziskate cas na vyliecenie sa a zlepsenie vasho stavu a potom sa mozte poobzerat dalej.
Mna to vsetko stihlo v takej ekonomickej situacii, ze som nevedela ako prezijem dalsi mesiac, takze nehovorim do vetra. Fakt nie. a zivim sa od 15-ky sama...takze asi tak.