Odpovedal: dagmar
Re: zenaty gay
(číslo príspevku 193.330, zo dňa 16.07.2009. videné 330x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 193330:
Treba sa zamyslieť nad tým čo bolo, to áno, ale hlavne treba pozerať na to čo je teraz a čo bude potom. Tvoja žena zjavne trpí. Tento príbeh mi pripomína dve boľavé udalosti v mojom živote. Jedna sa stala pred rokmi, kedy som ja bola frajerkou muža, ktorý po dvoch rokoch pekného vzťahu začal byť divný, neprítomný......až z neho vyliezlo, že s jeho orientáciou to je nejak inak, že to tušil aj predtým, snažil sa to "prekonať" atd atd, viem že ma ľúbil, ale príroda bola silnejšia...samozrejme že to bolelo, ale už vtedy som mu bola vďačná za pravdu a dnes sme výborný kamaráti.
Druhá udalosť je celkom čerstvá a je ním nedávny rozvod( nie z dôvodu inej orientácie) 9 rokov sme mali manželstvo, ktoré nám závideli, až do,času kým sme nemuseli riešiť naozaj veľké problémy. Vtedy sa mi manžel začal vzdaľovať, začal byť čudný, iný a ja som spočiatku myslela že je to tými problémami...pokračovalo to klamstvami, ktoré boli zapierané...nechcem to príliš rozoberať, lebo to nie je podstatné. Podstatné je, že som dva roky trpela a veľmi sa trápila, lebo som svojho muža milovala, chcela som mu veriť, obviňovala sama seba, chvíľami som myslela že mi preskočí a skončím na psychiatrii.
Chcela som týmto dlhým úvodom len porovnať dvoch ľudí. Ten prvý povedal pravdu, bolelo, prebolelo, dnes sme kamaráti a vážim si ho. Ten druhý klamal, zachoval sa ako zbabelec, bolelo veľmi, najhoršie prebolelo, len neviem či si ho budem môcť niekedy vážiť.
Pri prvom som sa trápila dva mesiace, pri druhom som sa šialene trápila dva roky, aj preto, lebo tu už boli deti. Tvoja žena sa trápi sedem rokov, jej trápenie sa chtiac nechtiac prenáša na dieťa.
Ukonči to trápenie (určite aj svoje) a tvoja žena ti raz bude vďačná.