Autor otázky: janka
rodinny problem
(číslo príspevku 193.006, zo dňa 11.07.2009. videné 582x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 193006:
Dobry den prajem, chcela by som poprosit o radu, som zena, mam 22 rokov, rodicia su rozvedeni, som studentka byvam s matkou a bratom. otec byva s inou zenou. neviem co sa deje s matkou, vlastne to zacalo uz asi sest rokov dozadu, sprava sa cudne, vzdy byvala clovek, ktory sa vyvrsuje na druhych. no ja som ochorela(neuroza), a nevedela som co sa so mnou deje, a tak som ju ziadala o pomoc, no ona to brala ze putam pozornost a som citovy vydierac, a tak som chodila po lekaroch a snazila som sa vsetko zvladnut sama. az nakoniec nedavno som odisla k otcovi k otcovi a jeho priatelke, a s pomocou liekov som sa z toho ako tak dostala. otcovej priatelke som vsak prestala verit, mala som pocit ze mi robi napriek a nechce aby som tam bola, najma ked som sa s otcom po dlhej dobe zacala zblizovat citovo, hned "zasiahla" svojimi "zenskymi" zbranami a otec sa samozrejme hned zacal venovat jej. posledne tyzdne som nemohla spavat, lebo som citila, ze u otca asi nikdy nebudem na prvom mieste ja ale jeho priatelka. mmm no a teraz som zasa spat u matky no ani tu necitim ani naznak lasky, objatie, dokonca som nedavno urobila statnice napriek vsetkym problemom, ale nemam pocit ze by ma niekto ocenil, sice ma pochvalili, ale najma z matky citim ze to bere asi ako samozrejmost, resp. to, ze som urobila statnice jej na stasti nijak nepridalo. uz niekolkokrat som sa s nou o tom snazila pozhovarat, ale rozhovory nikam nevedu, vraj uz nema energiu, a vsimla som si, ze ked pozera telku, tak akoby bola myslou uplne inde, akoby ju nic nebavilo, casto chodi na balkon fajcit, v noci nemoze spavat niekedy... pytala som sa jej, ci nahodou nema depresiu, ale asi nechce zajst za odbornikom...no a preco to cele vlastne pisem...ci uz som u jedneho pripadne u druheho rodica, zitim sa stiesnene, cely den takmer nad nicim inym nerozmyslam, len nad tym, kde mam byvat, aby sa to cele na mna co najmenej prenasalo. po velmi dlhej dobe sa citim zdravotne v poriadku a preto nechcem, aby sa mi neuroza opat vratila, resp. zhorsila. velmi rada by som sa zaradil do normalneho zivota, co ani vlastne problem nemam, opat komunikovat s mladymi a tak, ale mam pocit ze aj ked som cely den prec a vecer pridem, aj ked vonku zazijem fajn den, ze domov idem uz stiesnena, s matkou sme sa v minulosti zvykli dost hadat, vo vyhrotenych situaciach ma posielala prec z domu, ze chce byt sama a nechce byvat so mnou a s bratom, a pod...tieto veci s ama velmi dotykali, aj ked som si to vtedy neuvedomila a teraz vlastne zistujem ze od matky a ani od otca nemam prejvaene ziadne city, ziadne objatia, matka ma pred siestimi rokmi zacala z nicoho nic od seba odstrkovat ked som ju chcela objat a vzdy z toho vznikla hadka...ja viem, ze som uz dospela osoba, no nastrbene vztahy s rodicmi ma mrzia, lebo rodina bola pre mna vzdy oporou a citim sa sama. kedze som studntka, som od nich financne zvisla, aj ked od matky nedostavam ziadne peniaze a od otca minimum, nieco mam nasetrene...rozmyslam stale castejsie odist z domu, uplne prerusit kontakty s rodicmi, pretoze na nic ine uz ani nemyslim, najma ked som sama a doma. ale neviem kam odist, a ani s kym, nemam vela priatelov, ani priatela, a ani pracu, ani len brigadu, v tejto krize je tazke najst si nieco...nevie nahodou niekto poradit, ako dalej v tejto situacii. bola by som vdacna, najma ak by s avedel vyjadrit odbornik...lebo najma o vecne premyslanie o tom ma nici ale neviem s tym prestat...dakujem pekne. janka