Odpovedal: EDUSAN - psychiater Re: fetišizmus? (číslo príspevku 18.895, zo dňa 02.06.2003. videné 558x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 18895: Zitka, keď som uvažoval nad tým, ako mám odpovedať, uvedomil som si, že je to naozaj na dlhšie a že by ste mali (predpokladám, že partner by to nechcel) navštíviť odborníka, s ktorým by ste mali problém rozobrať podrobnejšie a nechali „dozrieť“ niektoré otázky, ktoré ste formulovali. Na internete je asi takmer všetko a bez problémov som našiel stránky, ktoré sa špecializujú napr. na pojedanie výkalov v rámci sexuálnych praktík. Musím sa ale priznať, že som z nich rýchlo „ušiel“, je to nad môj rozsah tolerancie, nemyslím si však, že by to malo byť nad rozsah akceptácie. Myslím, že váš problém má niekoľko rovín. Jedna z nich je rovina ochrany práv a dôstojnosti človeka. Možno i rovina trestná. Tá by sa naplnila vtedy, ak by Vás partner k takýmto praktikám nútil. To je podľa Vášho príspevku veľmi nepravdepodobné. Viem si predstaviť aj to, že, aj keď by sa vám takéto aktivity nepáčili, dokázali by ste partnerovi prispôsobiť kvôli tomu, aby ste uspokojili jeho túžby alebo kvôli tomu, aby ste ho nestratili. Tu nastupuje otázka, ktorú si potrebujete vyriešiť sama pre seba. Neobmedzuje vás tento vzťah práve tým, že ste s partnerom prekročili všeobecne prijímaných hranice toho, čo sa považuje za spoločensky „normálne“ v tom, aby ste si vytvorili vzťah iný? Nestala sa pre vás „fetišom“ práve intimita tejto spolupráce a nie samotné sexuálne aktivity, ktoré ste (nesprávne) v otázke označili ako fetišizmus? Nemôže to byť tak, že keď človek prekročí „zakázané“ hranice, je už preň to normálnejšie nudou? Myslím, že by ste si mali zanalyzovať aj to, či sa u partnera neobjavujú zvláštnosti, ktoré nie sú v priamej súvislosti s popisovaným uspokojovaním sexuálneho pudu. Neverím veľmi, že by to bola odchýlka, ktorá by bola ohraničená, predpokladám, že je v jeho charaktere či správaní sa je viacero neštandartných prejavov, ktoré môžu vzájomne súvisieť. Pripúšťam aj to, že je vlastne šťastie pre partnera, ale aj vo všeobecnejšom význame to, že si vás našiel (alebo, že ste sa našli?). Môže tak naplniť svoje predstavy o sexuálnom uspokojení bez ohrozenia, že by sa napr. dopustil trestného činu alebo by vystavil sám seba odmietnutiu či nebezpečenstvu. Ale v každom prípade musíme uvažovať o tom, či nepotrebuje takéto praktiky preto, že nie je schopný prežiť alebo precítiť vzťah, ktorý je viac konformný s bežnými normami. Na vašu otázku, či je to choroba sa nedá presne odpovedať. Je to úchylka, za chorobu (presnejšie poruchu) by sa považovala vtedy, keby to jemu samému alebo okoliu spôsobovalo problémy či utrpenie. Ak by napr. prišlo na súdne konanie, iste by bol jeho duševný stav hodnotený tak, že „vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre okolie“ a mal by to konanie vedieť ovládať. S pozdravom psychiater Edusan