Odpovedal: Jarmila Oľge
Re: neviem pribrat
(číslo príspevku 187.288, zo dňa 20.04.2009. videné 205x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 187288:
Olga snažím sa ti trošku rozumieť. Je mi blízke čo píšeš, inak by som nereagovala. Poznám zlé vzťahy s matkou, aj keď nevlastnou, poznám stavy keď sa nedarí pribrať, skôr nechcene chudnúť, poznám toho oveľa viac, nie na jednu ale na dve knižky. Ibaže smutné. Takže mi vychádza, že mám len jednu možnosť - pozerať sa na tie dobré veci v živote, ktoré sem tam boli a sú. A tými sú napríklad moje deti.
To len na vysvetlenie, že sa ti snažím rozumieť.
Dcérka bude na teba naviazaná asi dosť silno a dosť dlho, to je jedna vec, ktorá ťa môže vyčerpávať a cítiš neustále zodpovednosť za všetko. Mažela neodsúvaj na druhú koľaj. Niekedy je to ťažké, ale vedome ho prisuň na tú istú koľaj, ako je dcérka.
Problém s minulosťou je o inom a je asi závažný. NIe je ľahké poradiť ti. No mne sa podarilo po prečítaní zopár kníh dospieť k takému postoju, že ona v tom čase bola na takej úrovni a nebola(citovo, mentálne a pod.) schopná iného. Tak konala práve tak, ako vedela. Ubližovala, ale preto, lebo nebola schopná iného. Buď ju tak vychovali, alebo mala sama nevyriešené problémy, alebo viac faktorov dokopy. To mi trochu pomohlo.
Ty máš dvoch ľudí, ktorí sú tvojou novou rodinou a vzťahy v tejto novej rodine sú dosť aj tvojou záležitosťou. Nepokaz si ich pod vplyvom "starej rodiny", v ktorej niečo pokazila tvoja mama. Opakovala by si ju, a to nechceš.
Je taká formulácia - povedať si a predstaviť si, ako mame odpúšťaš a "púšťaš" ju preč, z tvojej mysle. Aj keď hneď nebudeš presvedčená, že je to naozaj. Párkrát to budeš musieť zopakovať.

Ja som mala okrem iného potrebu sa o tom veľa rozprávať, no môj muž pri druhom pokuse povedal - ve´d o tomto sme sa už rozprávali.. ale mne pomáhalo skutočne iba to, že som celú tú traumu niekoľkokrát vyrozprávala, prebrala, až potom som to všetko strávila.
Jesť ti začne chutiť, až keď sa trochu uvoľníš, ukľudníš. Mne sa páčilo obdobie kedy moje deti mali okolo 18 mesiacov: To sa s nimi dalo veľa prechádzať "za ručičku" a tie prechádzky vonku mi pomohli od stresov, napätia..
Drž sa.