Autor otázky: Jana
Teror v manželstve
(číslo príspevku 184.863, zo dňa 24.03.2009. videné 506x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 184863:
Mám 50 rokov a žijem s manželom už 25 rokov. Môj problém je v tom, že môj manžel nikdy nedá nato čo poviem. Môj názor znevažuje a keď sa líši s jeho, povie že "trepem" alebo "blúdim". Keď mu to isté povedia cudzí, súhlasí s nimi. Keď sa vzopriem, nerozpráva sa so mnou aj 3 dni. Trestá ma takýmto spôsobom. Keď niečo poviem na jeho rodinu, trvá to aj dlhšie.
Teraz sa hnevá na mňa kvôli nasledovnému:
Povedal mi, že jeho vzdialeného príbuzného zrazilo auto, keď išiel po štvorprúdovke, mal vypité, lebo išiel v noci zo zabíjačky. Ja som poznamenala, že je to strašne smutné a že asi sa tackal a auto ho zachytilo. No to som nemala. Veľmi sa nahneval, že čo to trepem, že som tam nebola... a potom sa so mnou 3 dni nerozprával. Nakoniec vysvitlo, že dotyčného auto zrazilo na prechode pre chodcov, mal síce vypité, ale žeby sa tackal, môj muž vôbec nepripúšťa. Pre mňa už to ani nie je podstatné, veď podstatné je, že sa stala taká strašná udalosť. Zase mi zdôraznil, že načo trepem nezmysly a zase sa na mňa nahneval. Takéto podobné situácie sa u nás opakujú veeeeeľmi často. Už ani neviem kedy mám reagovať, lebo aj keď nereagujem aj to ho nahnevá. Pripadám si pri ňom ako človek, ktorý nemôže vyjadriť svoj názor, svoje pocity, lebo neviem kedy ho čo nehnevá. Deti máme už dospelé, ale keď im niekedy poviem kvôli čomu sa na mňa zase hnevá a máme tichú domácnosť, vždy sa priklonia na moju stranu. Pre okolie je to vzorný manžel a otec. On však si aj rád vypije a nie málo. Sám doma. Aj 2x-3x do týždňa. A potom sa chce so mnou rozprávať, vyčíta mi všetko čo sa len dá. Ja ho musím počúvať. Málokedy ma pochváli, málokedy je spokojný s niečim čo urobím, čo poviem. Sama kritika. Ja samu seba môžem charakterizovať, že som veľmi "akčná", snažím sa, žena do voza aj do koča. Ovládam takmer všetko, čo žena, manželka, matka ovládať ma. (varenie, šitie, domáce práce, reprezentácia manžela...) Strašne ma to deptá. Má niekto podobné skúsenosti. Manžel má 50 rokov. Ďakujem za každé povzbudenie, veď čo už iné môžem očakávať.