Odpovedal: Max
Re: mikrospánok??
(číslo príspevku 18.410, zo dňa 15.05.2003. videné 191x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 18410:
Pred 8 rokmi sa mi stalo, že som šoféroval 12 hodín v kuse (do Dortmundu - 1200km od BA) - iba s prestávkou na tankovanie a potom som 2 hodiny spal a znovu som riadil auto približne 12 hodín. Nič som nejedol, iba som pil kávu - a na rakúskej A1ke 50 km pred cieľom (hlboko v noci) som začal zažívať neuveriteľne príjemné preludy - chvíľu sa mi zdalo, že sa vznášam nad cestou, že letím... Prestával som počuť motor - doliehal ku mne iba prerývaný šum, mal som pocit, že auto riadi niekto iný a že sa mi vôbec nič nemôže stať. Prestal som si cítiť ruky - a ovládal som ich so strašným spomalením. Autá mi pripadali iba ako prízraky v hmle, svet prestával mať hmotnú podobu. Svetlo mojich reflektorov som videl ako nejaké predĺžené chapadlá. Cítil som teplo. Bolo to úžasné. Lenže potom som na ceste začal vidieť všelijaké postavy a zvieratá a všimol som si aj, že spomaľujem, už som išiel iba nejakou 80-kou - noha prestávala reagovať na pokyn - stlač pedál! Viečka som držal otvorené iba s maximálnou námahou. Vedel som, že musím zastaviť, ale niečo vovnútri mi hovorilo "choď ďalej, už je to len kúsok!". Stálo ma strašne veľa síl, prekričať toto druhé ja. Akoby som vôbec nemal žiadnu vôľu - takéto stavy vraj majú ľudia pri otrave kysličníkom uhoľnatým. Na odpočívadle som to skoro neubrzdil - také spomalené reflexy som už mal... Dráma sa skončila. Stačilo mi na nejakých 20 minút zavrieť oči a trochu sa poprechádzať a znovu som bol ako rybička:) Domov som šťastne dorazil, iba so mnou potom 2 dni nebola reč - tá únava sa prejavila neskôr. Nuž - to všetko píšem preto, aby som Vám priblížil duševné stavy zdravého 20-ročného človeka, ktorý siahne na dno svojich možností. Dnes neviem, či by som to ešte dokázal - a či by som vôbec takto riskoval.