Odpovedal: Dagmar Re: neviem čo ďalej - som veľmi precitlivelá (číslo príspevku 183.913, zo dňa 16.03.2009. videné 282x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 183913: Lucia, pri takejto minulosti je jasne, ze trpis ako trpis. Logicke. Nie som terapeut ani lekar, ale z mojho pohladu to chce par raznych krokov, cim skor tym lepsie pre teba. 1. Musis si uvedomit, ze cesta z toho pekla von bude trvat DLHO, VELMI DLHO. Bude treba strasne vela silnej vole, odhodlania, vnutornej sily, odvahy, trpezlivosti a nezaobide sa to bez tvojej vlastnej prace a iniciativy. NIKTO okrem TEBA SAMEJ ta nemoze dostat z toho von. To musis pochopit. Ak budes dalej len pasivne cakat, plakat nad sebou a ostanes v roli obete (co uplne chapem, ze sa tak citis po tom cim si presla), nikdy sa nic nezmeni. Druhi ludia ta sami od seba takisto nebudu tahat z tvojho blata. Musis to chciet TY a prestat sa vidiet ako obet. Obet=pasivne prijimanie dalsich zraneni, krivdy, utokov, nepochopenia=dalsie zhorsovanie tvojho stavu a situacie a nasledne uplne znicenie celeho tvojho zivota. CHCES TO???? 2. Myslim ze NIE, kedze si sem napisala a vidno ze zacinas premyslat o tom ako to riesit. Super. Mas 26 r., najvyssi cas s vecou pohnut. Budes potrebovat pomoc zvonka, odbornu. Sama to nezvladnes. Bude to chciet tvoju aktivnu spolupracu. 3. Pokus sa najst v sebe aj inu cast svojho JA, nielen to male zranenie, odstrkovane uplakane ukrivdene dievcatko, ktorym si aj teraz , hoci mas uz 26 rokov a si dospela mlada zena. Najdes to. Pokus sa koncentrovat sa na seba samu a postupne, pomaly sama sebe dokazovat, ze si dolezita pre seba samu, ze tvoj zivot ma cenu pre teba samu, pokus sa stiahnut tvoju pozornost z matky, otca a sestry. Cela tvoja energia a pozornost je roztriestena na nich a nie na teba. Prestan si ich vsimat, prestan na nich mysliet, prestan sa na nich orientovat, na tom co ti hovoria, co hovoria o tebe, ake maju na teba nazory. Musis sa o to pokusit a vytrvat v tom. POtrebujes vlastnu identitu a tvoja vlastna osobnost musi zosilniet. To chce cas a vytrvaly trening. 4. Tvoja rodina ti bezpochyby stasne ublizila a nie je to tvoja vina. Je to velmi casty pripad a viem presne, cim prechadzas a co si zazila a zazivas. Jediny rozdiel je v tom, ze ja som zdrhla od rodiny v 19r. a odvtedy sa prebijam sama a je to tak lepsie. Ty si na rodine stale hrozne zavisla. To je zle. Zle pre teba. V podstate si ako taky väzen. Uz nie si dieta a je cas sa osamostatnit. Bolo by byvalo lepsie, keby si to bola urobila uz skor. PRosim, neber to ako vycitku alebo ze ti nepriamo hovorim, ze si nejaka neschopna alebo co. Vobec nie. Len je dolezite to urobit cim skor. Tym ze tvoje sebavedomie, sebadovera a neviem co este su na bode mrazu, sa ti to zda zrejme nemozne. Nic nie je nemozne a ten cas pride, ked to budes musiet urobit, vo vlastnom zaujme aby si si mohla vybudovat vlastny zivot. Bez zavislosti na ludoch, ktori s tebou narabaju zle. Podla mna by si najprv cim skor mala vyhladat psychologicku pomoc, bez toho aby o tom vedela tvoja rodina, hlavne matka ktora bude zrejme najvacsim problemom a najvacsou traumou v tvojom zivote. Mal by to byt psycholog ktory ma skusenost s takymito problemami, hadam najlepsie skusenost s trauma-pacientami, emocionalnymi traumami. Su taki a vedia ako na to. Pomozu ti, bud si ista. Ale to co sa kumulovalo 26 rokov, nezmizne za mesiac, to je hadam jasne. OK? Bude to mozno trvat roky, ale bude to coraz lepsie a lepsie. A pocas toho zlepsovania a uvolnenia toho vsetkeho co ta zranuje, sa budes postupne prepracovavat k tomu , aby si sa osamostatnila kedze naberies silu, depresie uz nebudu take hrozne, zistis ze nie si sama s takym osudom a celkovo bude to lepsie. 5. Kludne, hlavne v prvych mesiacoch by asi nebolo od veci nasadit liecbu antidepresivami, co ti pomoze ALE nie je to zazracny prutik na tvoje problemy, kedze tie pochadzaju z ineho zdroja, ale pomozu stabilizovat tvoju psychiku. Zial vela ludi ked sa zacnu po nich citit lepsie, kaslu na tak strasne potrebnu psychoterapiu a po case sa im ich problemy vynoria tak ci tak. Dolezite je robit paralelne oboje naraz. Opakujem: velmi dolezite, inak sa z toho nevyhrabes. 6. Problem so stitnou zlazou a priberanim patri do ruk endokrinologa, mozno nie si nastavena liecebne dobre, nemala by si tak priberat a nedaj sa odbit slovami typu od L-thyroxinu priberiete a hotovo, nie je to pravda ked je nastavena liecba spravne! Vela fyzickych problemov suvisi s dusevnym/psych. rozpolozenim a u teba vidim, ze je to vazne, treba s tym daco robit. 7. Bola by strasna skoda, tak mlada zena, aby si nemala zo svojho mladeho zivota uz nic iba peklo. Nesmies dovolit, aby druhi ludia, smola, ze je to vlastna rodina...mali nad tebou a nad tvojim zivotom moc!!! Nie si uz male dieta, si dospela a mozes sa oslobodit od toho vsetkeho a vziat svoj zivot do vlastnych ruk. Inak budes nadalej zit takto ako doteraz a bude to horsie a horsie. V rodinach sa deju tie najodpornejsie veci a blizki mozu ublizit najsilnejsie, kedze na nich sme emocionalne viazani. Musi ti ist o teba samu. Skus sa naucit l ubit seba samu. Lebo ty sa nenavidis. OZVI sa ako to ide a kedy mas termin u psychologa. OK? A hlavne prestan hovorit s matkou, kedze to nikam nevedie, ona nie je ochotna prevziat zodpovednost za svoje ciny a za emoc.tyranie a tak to nechaj tak. Nehovor ani nikomu, co mas v plane, o terapii absolutne nikomu. Skus si vybudovat aspon tenky ochranny mur okolo seba a kasli na nich. Nezasluzia si tvoju lasku.