Autor otázky: Sahara
žiarlim na jeho virtuálne kamarátky
(číslo príspevku 183.047, zo dňa 07.03.2009. videné 873x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 183047:
Pravdepodobne trpím žiarlivosťou. Vadí mi, že môj priateľ napríklad uprednostňuje Pokec cez internet so svojimi kamarátkami, ako stráviť čas so mnou. Vadí mi, ak v mojej prítomnosti si esemeskuje s kamarátkou na báze chatovania. Teda nie spôsobom, že odpíše a je pokoj - ale skrátka konverzácia prostredníctvom sms-iek. Nemyslím si, že by bol na tejto virtuálnej realite závislý, ale navštevuje pokec takmer denne tak cca na hodinku. Na moju otázku, čo ho k tomu tak "núti", je odpoveď, že tam má kopec starých známych -kamarátiek, s ktorými takto udržuje kontakt. Ale prečo tu? Veď je to anonymné, tak keď mám kamarátky, komunikujem s nimi neanonymne - aspoň mne to tak príde prirodzené. Moje prejavy žiarlivosti spočívajú v tom, že sa občas pozriem, že kedy bol prihlásený na tom pokeci...v podstate už aj keď tam nie je, tak mi to príde divné, že čo je s ním. Na jednej strane mám prehľad, že je doma ale na druhej strane ma trápi, že nie je so mnou. Neviem, či som na neho príliš citovo viazaná. (mám 30 rokov a očakávam pevný vzťah). Priateľ má 37, avšak len 1x žil rok so ženou, s ktorou sa rozišiel len preto, že žiarlila a prehľadávala mu mobil a vrecká na nohaviciach. Ja do takýchto extrémov som nezašla, nakoľko spolu denne komunikujeme cez -email, aktivita je z jeho strany a večer už nemáme potrebu si napríklad volať, alebo sms-kovať. Aspoň ja ho teda touto formou len tak pre nič za nič nekontaktujem. Avšak keď som niekedy večer s ním a vidím, ako žhavo a náruživo smskuje so svojimi "kamarátkami", možno je to iba jedna...tak ma to vždy zabolí. Stále sa kontrolujem, aby som nič nepovedala. Ale on na mne spozná, že ma to mrzí, lebo sa začnem hrať s nechtami a pod... Som človek, ktorý je inak sebavedomý - v práci som úspešná a životom sa predieram sama. Musím však povedať, že mám veľmi zlé skúsenosti so vzťahmi a moja žiarlivosť pravdepodobne pramení z toho, že som už raz takto bola oklamaná, že si priateľ sms-koval, ja som to neriešila a nakoniec z toho bola milenka....preto som alergická na zvonenie mobilov, či zvuk smsiek. Trápi ma aj to, že hoci spolu s priateľom nežijeme, obmedzil naše "nočné spolužitie" na minimum. Skrátka povedané, intímny styk 1-2x do týždňa, ale len cez deň. Nechce, aby som s ním bola aj cez noc, čo sa mi predtým nikdy v živote v predchádzajúcich vzťahoch nestalo a potom mi to narúša moju sebaistotu. Predtým to tak nebolo, keď sme sa spoznali (cez internet), asi 4 mes. ma priam uháňal...Potom som na mesiac odcestovala a pocítila som, že mi chýba. Dala som mu to najavo. Akonáhle som raz večer zavolala, lebo sa neozval on, tak mi to vytkol, že ho kontrolujem, ale pritom som ho vôbec nekontrolovala, len som ho chcela len tak počuť. Preto už radšej sama od seba ani nevolám, ani ne-sms-kujem, lebo mám pocit, že to v ňom vyvoláva pocit, že ho chcem kontrolovať. Ja osobne by som chcela vyhľadať pomoc psychológa. Nie som človek, ktorý nedokáže žiť bez partnera, ale mám svoje potreby a mám aj svoje záujmy. TAkže rady o tom, ako si zdvihnúť sebavedomie návštevou kaderníka, kozmetičky, venovaním sa svojim záujmom sú u mňa zbytočné - nakoľko toto všetko robím pravidelne a ani si nemyslím, že by som sa nejako obzvlášť podceňovala. Ale hnevá ma to, že sa neviem prekonať a nekontrolovať ho. Prosím, poraďte mi. Viem, že je to môj osobný problém.