Odpovedal: Ivan pre Dagmar
Re: mocove cesty
(číslo príspevku 182.289, zo dňa 01.03.2009. videné 548x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 182289:
Je dokázané že točenie je určitou prevenciou pred vznikom rezistencie, alebo zníženie spotreby tiež znižuje riziko nárastu rezistencie, hoci sa jednotlivé skupiny v tomto líšia. Najväčšia spotreba je pri tzv. respiračných infekciách, kde sa antibiotiká aj píšu najzbytočnejšie, cca 80% podaných antibiotík pri respir. infektoch je u nás prepisovaných zbytočne a často je aj zlý výber. Pri týchto ochoreniach je to točenie najviac potrebne. Treba rozlišovať ale aj časové hľadisko, ak sa dá to isté atb 3x za rok je iné ako 3x za mesiac a pod. Samozrejme sú výnimky. Klasická je tzv. streptokoková angína-liekom voľby je penicilín a to aj opakovane, nakoľko sa doteraz nevyvinula rezistencia na penicilin u pyogenneho streptokoka. Neplatí to ale u iných streptokokov-napr. pneumokok. Tiež je zaujímavé, že pri infektoch močových ciest sa rezistencia E.coli(čo je najčastejší patogen IMC) voči cotrimoxazolu-bismoral, biseptol vyvíja veľmi pomaly a o teda stále by to mal byť liek voľby pri akútnej liečbe ale aj pri profylaxii. Bohužiaľ sa to často tak nerobí a veľká spotreba chinolonov pri IMC (a nie len tam) spôsobila, že tieto antibiotiká začínajú hromadne zlyhávať. Je to zlé o to viac, nakoľko je to skupina angtibiotík ktorá sa vyvinula a do praxe zaviedla najneskôr-cca pred 25timi rokmi. Po nich nič nové prakticky nebolo vyvinuté. Samozrejme točiť antibiotiká v rámci jednej skupiny väčšinou nemá význam- klasický príklad uvediem makrolidové atb-klaritromycin, azitromycin, spiramicin... rezistencia sa vyvíja skupinovo, takže dať Klacid, potom Azitrox a potom Rovamycin je nezmyselné.
určitým praktickým problémom je to, ak je pacient alergický na antibiotikum, potom je často výber problematický. Bohužiaľ iba 1% tzv. alergickýcj pacientov na antibiotikum je skutočne alergický. Ibaže dokázať to , napríklad nejakým vyšetrením je skoro nemožné a testy a vyš. sú nespoľahlivé. Najčastejšou príčinou "alergii" na antibiotiká sú vírusové infekty, pri ktorých sú výražky súčasťou klinického obrazu a ak sa pacient "vyhádže" sa z toho urobí alergia. Klasickým príkladom je tzv. 6 detská choroba, častá u maličkých detí, kde sa vyrážka objavuje vždy na 3-5 deň a ak sa užíva atb.spraví sa dg.alergie, hoci to nie je alergia.Je to najčastejšia príčina tzv. alergie, hoci to že je za tým vírus saa vie cca 10 rokov, čiže pediatri nevyrábajú alergie tak často ako v minulosti, ked sa to nevedelo. Pýtaš sa prečo, nuž aj my ako lekári aj pacienti mám v tomto maslo na hlave. A aj preto, lebo na slovensku neexistuje tzv. antibiotikcá politika štutu, resp. existuje, ale len v teoretickej rovine.