Odpovedal:
Tana
|
Re: som magor?
(číslo príspevku 18.016,
zo dňa 29.04.2003.
videné 210x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 18016:
Mily anonym, skusim Ti poradit teda z druhej strany, z toho, co som zazila, ked som prisla o super kamarata, o ktorom som uz pisala. Cely den som tomu neverila, vsetkym som hovorila, ze nech nekecaju, ze s tymto sa nezartuje, ale doslo mi to, ked som zbadala jeho otca s uplakanymi ocami. Vtedy mi to doslo, ze je to asi pravda. Nevies si predstavit, kolkym ludom tento jeho cin tak strasne ublizil. Bolo to o to horsie, ked to nikto necakal. Ked zomrie clovek po dlhodobej chorobe, tak sa s tym clovek nejako lahsie zmieri, ale 20-rocny zdravy chalan... Doteraz som mu vlastne neodpustila, ze nam, rodicom, alebo aspon svojim kamaratom, nic nepovedal, nemusel to takto riesit, VZDY sa s tym da nieco robit. A nemysli si, ze si na tomto svete sam, ze nemas nikoho, kto by Ta vypocul. Neboj sa, je ich strasne vela a dokazu pomoct, nemusi to byt hned psychiater ani psycholog. Na tom najstrasnejsom pohrebe, ktory som zazila, by bol urcite kazdy jeden clovek ochotny mu pomoct, nemuselo to skoncit takto. A nic sa nevyriesilo, zostal iba kopec otaznikov a velka jazva v srdciach vsetkych, kto ho aspon trosku poznali. A viem, ze to cielom jeho konania nebolo.
|
|
|