Odpovedal:
Majka
|
Re: Nenavidim svojich rodicou
(číslo príspevku 177.416,
zo dňa 31.12.2008.
videné 279x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 177416:
Nie si sam, ja to tiez nemam s nasimi ruzove, boli casy, ked som ich tiez nenavidela, ale to skor v puberte. Sice aj dnes sa na nich obcas hnevam, ale uz to viem aj celkom pochopit, hlavne, co sa mi nepaci je to, ze sa nikdy nerozviedli a nadalej si navzajom nicia zivot tym, ze spolu ziju v jednej domacnosti. Ale ked si zas predstavim, ake peklo by bolo pri rozvode medzi nimi kvoli majetku, tak asi ani to by neslo.. Tiez si z detstva dobre pamatam ich hadky a sceny, pamatam si, ake som mala vycitky, ked jeden ziarlil kvoli mne na druheho. Aj cezo mna na seba navzajom kydali, asi aby som bola na ich strane, a je to tak aj dodnes. Mama nadava a stazuje sa mne, aky je otec, otec tiez kyda na nu, povedal mi, ze sa obesi, ked ho matka este raz nastve, a pod. Ale uz to neriesim za nich, odmietam pocuvat take kecy, nestaram sa uz do ich problemov, skor sa snazim z ich manzelstva poucit do buducnosti. Nie som uz na strane ziadneho z nich, resp. sa snazim kazdeho pochopit a celkom s nimi vychadzam, aj ked k telu si ich uz nepustam. Sice je mi to strasne luto vzdy, ked po sebe kricia, ale co uz s tym narobim, jedine sa mozem osamostatnit, a nerobit podobne chyby na svojich detoch. Myslim, ze by si ich mal prestat nenavidiet a skor sa z nich poucit, tak ako radia ostatni. Musis si uvedomit svoju cenu sam a nepripustat si to, co negativne ti povedia o tebe rodicia. Tiez som mala kvoli rodicom problemy so sebou, nizke sebavedomie, komplexy a pod., ale zvladam to sama, postupne, a mam pocit, ze ma to vsetko skor posilnilo do zivota. Hoci ich pokaslany vztah, a spomienky ma budu boliet asi vzdy.. Ale tak taky je uz zivot, a stavaju sa aj horsie veci. Drz sa a vaz si sam seba. :)
|
|
|