Odpovedal: j. Re: nenavidím svoj život (číslo príspevku 177.051, zo dňa 28.12.2008. videné 344x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 177051: Zuzka ked to pojde, napis mi. MOzno po sviatkoch? Moj syn ma 23 a je v statnicovom rocniku, tiez potrebuje zazemie, domov a dcerka je uprostred zurivej puberty. Nemozem odist do podnajmu, ani k susedom, lebo v tomto veku je jasne ze dcera by bud znenavidela mna alebo by osm jej nasilu znicila vztah k otcovi, ktory - sice svojsky, ale ma. Chapem ta. Viem uz zo skusenosti vela o tom, ako jedenat s detmi. Syn ma podporuje, ale mlcky. Chape situaciu a je mu jasne, preco nemozem konat. Vidi to, ale aj som s nim parkrat hovorila velmi otvorene. A vzdy ked hovorim s nimi o ich otcovi, zdoraznim ze nase vztahy s muzom su jedna vec, ale on je stale ich otcom. No a potom kludne porozpravam moje stanovisko, lebo si myslim, ze ich netreba podcenovat a mnoho veci chapu. Treba aby vedeli v com ziju, umelo im udrziavat iluziu je blbost. Ja som vsadila na tu myslienku, ze nie muz a ja sme stred a najdolezitejsia cast rodiny, ale deti. Ked sme ich splodili, sme povinni ich dovychovavat. Momentalne takto, co uz? A ja som nic nezmenila v starostlivosti o deti a o chod domacnosti. Ked to beriem takto, vsetky prace sa mi robia lahsie. Beriem to tak, ze aj v mojom vlastnom byte by som nakupovala, upratovala, varila, prala, zehlila. Syn mi v mnohom pomaha, kolko mu cas dovoli. Aj na dceru mam poziadavky, ale vzhladom na pubertu a na to, ze otecko od nej nevyzaduje NIC, vsetko je GRATIS, tak jej zadam taku ulohu, ktoru nemusi okamzite, ma cas, napriklad 2 dni, netlacim.. ale svoj podiel upratovania samozrejme ma tiez, proste na to idem diplomaticky. Je to velmi tazke, ale sustredila som sa na to, aby mi on nepokazil vztahy s detmi, ani vztahy medzi detmi nazvazjom. Ide to s touto myslienkou lahsie. Drz sa, su dni kedy svieti slniecko a su dni, kedy je zatiahnuta obloha, ale ver mi, aj pod mrakmi to slniecko stale svieti..