Autor otázky: Julia
bolest z rozchodu po 7mesiacoch- prosim aj o radu
(číslo príspevku 176.299, zo dňa 16.12.2008. videné 318x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 176299:
na uvod preco pisem... pred 7 mesiacmi sa so mnou rozisiel priatel po troch rokoch, nasiel si asi po tyzdni ine dievca s nou bol asi mesiac a rozisli sa, ja som bola strasne nestastna nebola som schopna prezit zo dna na den a myslela som ze je koniec sveta ale leto som nejak prezila, snazila sa robit vsetko pre to aby co najlahsie a miestami som uz mala pocit ze je vsetko v poriadku a ze zacinam byt stastna, ale bol to len pocit pretoze je prosinec a ja som stale nestastna ako som bola a stale sa neviem zaradit spat do zivota aby som fungovala ako mam bez dennodenneho trapenia v myslienkach ktore mam... Bola som uz v stadiu kedy som si myslela ze sa citim dobre, ze sa mam dobre a je to za mnou ale vratilo sa mi to spat po kratkej dobe... Pocas ucenia, cestovania tramvajou, v spanku, stale sa mi to prehana hlavou a neviem to z nej pustit. Mam pocit ze nemam ani poriadnu kamaratky s ktorymi by som mohla travit cas a nemysliet... Pred nejakym casom sme sa dali dokopy s byvalym priatelom s ktorym sme spolu boli pred 5 rokmi asi rok... on nejak na mna nevedel zabudnut a ja nestastna som niekoho potrebovala aby som zabudla, teda aspon som dufala ze to pomoze. .ale necitim nic z toho co by som citit mala, miestami mi to naozaj pomaha ze ho mam, lebo ma naozaj lubi to vidim na nom, spravil by co mi vidi na ociach aby som bola stastna ale nasilu to nejde :-( stale sa mi vracia tzv. spomienkovy optimizmus kedy nejak nemyslim na to zle co s byvalym priatelom bolo ale na to pekne a som velmi nestastna.. je to uz 7 mesiacov co spolu niesme a ja sa stale nemozem poriadne vyspat. ..sniva sa mi s nim alebo s jeho rodinou, ktoru som mala velmi rada alebo ine rozne hluposti ktore mam v podvedomi... Bud sa mi sniva ze sa davame spat dokopy alebo zas uplne opacna situacia kedy je s niekym inym a stastny... Tak rada by som uz bola z tohto trapenia vonku... Neviem a nedokazem akceptovat niektore veci... Mame spolocnych kamaratov z cias ked sme boli spolu a ide s nimi na leto do USA, on s nimi, ostavaju ti kamarati jemu, nie mne... navyse tam idu ako partia, len styria ludia, jeho najlepsi kamarat, moja najlepsia kamaratka, a mojej kamaratky kamaratka co byva len o ulicu dalej u nas na dedine... strasne sa bojim toho ze si s tym dievcatom spolu tam zacnu a ja ho budem musiet vidiet u nas v dedine... je to pre mna tazke pretoze on byva 30 km od nas, mohol by byt s kymkolvek a keby ten hlupy zakon schvalnosti dopusti ze by bol prave s mojou susedkou tak by som sa z toho asi nedostala uz nikdy :-( neviem co sa so mnou deje, preco stale nevidim zmysel zivota netesim sa z rodiny, z cloveka ktory je pri mne a ma ma naozaj rad... neviem najst tu radost zas :-( ale je to uz tak dlho, som psychicky vycerpana, kazdy den je s myslienkami na neho... neviem co ma trapi viac ci to ze nemam s kym by som ja vedela ist niekam, a prezit pekne leto, ze nemam kamaratky ktore by za to stali a stali o mna alebo to ze kamaratov ktorych som mala su viac s nim ako so mnou :-( neviem ani ci to co tu pisem dava zmysel lebo mam velmi vela myslienok a neviem ktoru mam povedat skor a neviem ci ich spravne formulujem... nie som s nim v kontakte od toho dna ako som bola naposledy u Vas cez leto v skole, od toho dna som si vtedy povedala dost a skoncila komunikaciu s nim aby som sa nedoprosovala... on mi medzitym napisal k meninam, napisal mi asi tri emaily kde pisal ze by chcel byt kamarat a ze mu je luto ze nekomunikujeme, ze mu na mne bude vzdy zalezat a keby nieco potrebujem mam sa nan obratit s cimkolvek, ale tie maily boli ladene v duchu kamaratskom si myslim a ja proste niesom pripravena byt kamaratka s niekym koho stale v hlbke duse lubim.... ak vobec lubim... :-( pretoze neviem ci lubim alebo jednoducho doznieva ta moja hlupa ziarlivost ktora ku koncu vztahu bola dost zla a len sa prejavuje moja zavislost na nom... naozaj neviem... :-( citim miestami ze ho stale lubim ale zaroven mi to nepride normalne aby sa to takto prejavovalo a toto som prezivala...tak strasne by som uz chcela zit v klude, mat dusevny klud a netrapit sa... vediet to hodit za hlavu, vediet mu dopriat byt stastny s kymkolvek by to bolo, s kymkolvek by bol, ale neviem to... stale to boli a uz som strasne unavena z toho :-( Dufam ze vas tymto mailem moc neobtazujem a nerusim, viem ze pisem bez ohlasenia a rovno ale ja uz neviem co mam robit... ako sa vyliecit ako sa cez to vsetko dostat :-( dakujem za kazdu radu, kritiku co robim zle, pripadne kto by mi dokazal pomoct ...