Odpovedal: j. Re: nenavidím svoj život (číslo príspevku 176.289, zo dňa 15.12.2008. videné 301x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 176289: Zuzana zazivam (zazivala som ) velmi podobne stavy ako ty. Povodne som ti ani nechcela odpovedat lebo odpovede ziadne mudre nepoznam. Ale fakt je, ze od minulych Vianoc som dost vyznamne pohla s mojim zivotom. Prakticky som skoro nic "hmatatelne" nevyriesila (iba 1 prakticku vec) a v obdobi od februara cca do oktobra som zazivala doslova peklo. Chut alebo myslienky na samovrazdu som mala pomaly na dennom poriadku, odmietla ma jedna psychologicka po 4 sedeniach, z ktorych ani jedno nestalo za nic.. a "hodila " to vstko na mna.. ze som si sama na vine, a preco som poslednych 10 rokov so svojim zivotom nic nespravila.. potom som mala jednu zacinajucu terapeutku ktora bola najprv fajn ale potom sa urazila a tiez ma doslova odmietla zo dna na den, aj ked vedela ze myslim aj na samovrazdu, trvala na tom, ze som jedina kto si moze pomoct.. potom som v oktobri skolabovala v praci, to som uz mala -7 kg oproti dlhodobemu (stihlemu) normalu, nevladala a nechcela som jest. Plakala som rano cestou do prace, plakala som v praci, plakala som v noci.. uz som nevedela realne posudit ani to, ci sa dokazem aspon v praci spravat " v norme". Potom sa mi to kdesi v hlave otocilo, lebo ved tiez mam deti.. ani dnes este neviem moju situaciu riesit, ale s urcitostou viem, ze chcem zmenit svoj vlastny postoj k realite ktora je zial nemenna a viem s istotou ze teraz uz to dokazem. Je to vsetko len a len v mojej hlave. Ak by si chcela, rada by som si s tebou popisala mimo tohto fora. Netvrdim ze ti urcite pomozem ale rada by som to aspon skusila. Musim ti uprimne povedat ze ten kolaps a pocit na zlomok sekundy ze "odchadzam" az to bolo naozaj zle, to bolo to povestne dno.. a uz nikdy viac by som to nechcela zazit.