Odpovedal: PurpleRain
Re: Interrupcia
(číslo príspevku 174.271, zo dňa 19.11.2008. videné 719x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 174271:
...moje rozhodnutie bolo ta najvacsia chyba v mojom zivote majka...tak to vnimam teraz pomaly po troch rokoch.podotykam ze otec dietata bol moj niekolkorocny(a jediny!)sexualny partner,nebyt dialky medzi nami pasujem ho za frajera..o frekvencii sexu (do zakroku) radsej pomlcim(asi tak 3-4x do roka?)-akasi dan za vynikajuce vysledky v studiu...mozno to aj sama poznas-skola,praca,spanok,a znova...vzhladom na moj sexualny zivot bolo pre mna zbytocne brat antikoncepciu.v ten den som mala jednoducho smolu,este aj doktorka ma "podrzala" slovami-vsak vy ste vtedy mali ovulaciu jak svina!iba som sa zdvihla a odisla...tie tyzdne co nasledovali potom uz nikdy nechcem zazit,jeden den stastna hladkala brucho,dalsi nariekala ze preco prave ja???...medzitym mi prisla ponuka pracovat v zahranici pre jednu medzinarodnu firmu...najhorsich 9 tyzdnov placu v mojom zivote podciarknutych typickymi priznakmi tehotenstva.ako bezcitna sebecka karieristka na pokraji nervoveho zrutenia som v 9tt navstivila sukromnu kliniku(z pochopitelnych pricin).moje pocity pred zakrokom?-citila som sa dusevne prazdna,iba tupe ticho a slzy.ked bolo po vsetkom prve na co mi siahla ruka bolo brucho-a bolo prazdne...a aj som to citila.kedze to bola klinika jednodnovej chirurgie do troch hodin som uz sedela doma sama so sebou,cez bolest sa snazila tvarit normalne "akoze nic" (este dodam ze o mojom tehotenstve vedelo 5 ludi,vratane toho darebaka),nahovarat si ze to nebola pravda a co najskor na vsetko zabudnut...dva mesiace som s kamoskami topila bolest v cervenom vine,potom sa zbalila a odisla za hranice kde som doteraz.mam 25,perfektny job,paradny byt,zurujem kazdy piatok,chodim na dovolenky,...ale nezijem.moje vnutro odislo spolu s malickym,v snahe zabudnut davam vsetko mojej praci.neprejde den aby som nan nemyslela,noc co noc si zelam byt pri nom,prosim Boha aspon o sen...nezabudnem ako mi lekar pred odchodom z kliniky vravel ze by bolo dobre nemat styk aspon pol roka,nezabudnem ako som mu povedala ze ja uz sex mat nebudem vobec...a toho sa poctivo drzim doteraz.a muzi?-mam x_priatelov ale uz len zmienka na vztah ma desi.nie som frigidna,som zatrpknuta,sama pred sebou zradena,obvinujem sa aj lutujem a znova a znova sa vraciam do toho obdobia.keby sa dal vratit cas...zvolila som si na prvy pohlad jednoduchsie riesenie,ale nie je to tak.jazvy sa zahoja,ale ostanu uz navzdy,ako spomienky.a tie moje stale bolia,aj ked sa snazim tvarit happy...a oni si naozaj myslia (tu o mojom trapeni nikto netusi..)ze mi nic nechyba...a pritom jedine co mi ostalo su len slzy a oci pre plac.a odpor k osobe ktoru som kedysi lubila najviac na svete-otca mojho anjelika.
myslim mila majka ze som sa odusevnila az prilis,zavery si urob sama ake chces,len este jednu vec mi neda nepodotknut-netreba hadzat vsetky zufalky co maju za sebou interrupciu do jedneho vreca.lebo je obrovsky rozdiel medzi mojim pripadom a jemu podobnymi a medzi devami co tento zakrok absolvuju niekolko-krat za zivot...to uz nazyvam debilitou a nezodpovednostou.no i napriek tomu si nedovolim sudit nikoho,treba zacat od seba.....