Autor otázky: dagmar
dočasné odlúčenie partnerov
(číslo príspevku 173.745, zo dňa 09.11.2008. videné 559x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 173745:
Rada by som si prečítala názor ľudí na dočasné odlúčenie partnerov v súvislosti s riešením krízy vo vzťahu. Dlho som váhala či napísať, alebo nie, lebo viem že na jednu otázku môže byť sto odpovedí-každá iná, tak ako je každý človek jedinečný...S manželom sme prežili 9 krásnych rokov, manžel vždy hovoril ako nám je spolu fajn, že mu vo vzťahu nič nechýba.Aj známi nás brali ako mimoriadne šťastný pár. Ten desiaty rok bol hrozný pre rôzne stresové udalosti ktoré nás postihli, cez pracovné problémy, problémy v širšej rodine, najhoršie nás postihla starostlivosť o milovanú umierajúcu babičku...nedá sa ani všetko vymenovať, skrátka minulý rok bol pre nás veľmi ťažký a ťažko sme ho zvládali. Toto všetko poznačilo aj náš vzťah, aspoň takto mi manžel vysvetľoval...Ja som však cítila a tušila niečo horšie, manžel sa mi začal vzďaľovať a ja som nechápala prečo. Nekonečné rozhovory k ničomu neviedli, až som našla faktúru od mobilu s mnohonásobným nárastom sms, znova rozhovory, presviedčania že o nič nejde, s hanbou som snorila v mobile...potom mu prišla zamilovaná sms, ktorú som ani neviem prečo čakala, keď raz pípla sms, prvý krát som otvorila jeho poštu a myslela že skolabujem...Na otázku čo je to za sms som dostala odpoveď, že to jeho kolegyňa poslala omylom jemu a že to malo patriť jej manželovi...Už sa moc rozpisujem...v priebehu viac ako roka sa snažím veriť tomu čo hovorí manžel, teda že všetko je len omyl, náhoda, len tých omylov bolo za ten viac ako rok viac. Viem že som aj sama prispela k dusnej domácej atmosfére, lebo som zrazu nebola milá, ústretová, milujúca a z mojich úst padlo aj zopár nepekných slov. Po poslednom "omyle" som navrhla aby sme aspoň mesiac žili oddelene, už som naozaj nevládala a brala som to ako poslednú možnosť v kľude rozmýšľať nad tým čo obaja chceme. Nebyť toho že máme 8-ročného syna asi už dávno buchnem dverami zvonka. Som zranená, nahnevaná a zároveň pomýlená či som tomu všetkému sama dosť nepomohla...Rozpísala som sa viac ako som chcela, ale možno to pomôže na objasnenie situácie. Teraz žijeme oddelene druhý týždeň, synovi sme zatiaľ povedali že tatinko je na školení. Viacerí mi povedali, že takéto odluky dobre nekončia. Zaujímali by ma Vaše skúsenosti, prosím napíšte. Ďakujem