Autor otázky: Looser
Depresie
(číslo príspevku 173.703, zo dňa 09.11.2008. videné 898x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 173703:
Keď som mal 30 rokov, dve deti, teda pred 8 rokmi, manželke bolo diagnostikované neliečiteľné ochorenie. Bola to pre nás rana, ale celý čas som dúfal, že to nebude tak zlé. Jednoducho, že budeme mať šťastie. Priebeh každej choroby, dokonca aj chrípky prebieha u každého inak. Prebieha však podľa učebnice. Chlapci vlastne mamu inak ani nepoznajú. Iba takú aká je. Neviem nakoľko si to dokonale uvedomujú, ale veci berú tak, ako sú. Ako sa zdravotný stav zhoršoval, prebral som celú starostlivosť o domácnosť, o chod rodiny, starám sa o všetko. Som výborný v kuchyni, upratujem, žehlím, vediem túto domácnosť. Chalani mi pomáhajú v rámci svojich možností, ale nechcem od nich, aby si detstvo ničili (Tu možno budete namietať, že … ale ja som absolútne proti tomu, aby deti robili naviac ako je potrebné. A oni robia to čo majú)
Nik z rodiny, nik z okolia sa nestará o moje problémy. Pýtajú sa manželky, či niečo nepotrebuje, ako sa cíti. Mňa sa nepýta nik. Nik sa nestará o moje potreby. Som tak strašne sám. Nik sa nestará o moje pocity a sú im ukradnuté. Som troska. Tá choroba mi vzala všetko. Roky žijem v depresii, ktorá vzrástla do takého stavu, že ostatné 3 roky navštevujem psychiatra, psychológa, pravidelne užívam antidepresíva. Ak sú rôzne skupiny, tak iba pre chorých. Pre rodiny, ktoré sú chorobou postihnuté možno rovnako, sa nik nestará a tak by som pomoc potreboval.
7 rokov som nebol objatý, 7 rokov som nebol pohľadený. 7 rokov som nedostal bozk. 7 rokov som nemal sex. Strašne mi chýba. Sex som miloval. Keď počúvam ako sa ľudia o tom bavia, ako v TV sa o sexe hovorí idem zošalieť. Mám iba / až 38 rokov. Zo sexom som skončil v 31ke. Nechcem sa o tom baviť verejne so svojim lekárom. Preto využívam túto stránku a prosím o radu. Existujú nejaké lieky, ktoré by ma tohto zbavili? Potrebujem byť bez týchto pocitov. Som zdravý muž aj zo svojimi potrebami, ktoré potláčam. Potláčam prirodzené veci a už mi to tlači na mozog. Ja už skutočne nevládzem takto byť. Niekedy túžim aby sa mi niečo stalo, aby sa niekto staral aj o mňa. Viem, že to zneje choro. Ale pochopia ma iba tí, čo toto prežívajú, prežili. Sudcov nepotrebujem. Sám som si sudca, a sám sa aj súdim. Možno prísnejšie ako Vy. Prosím, poraďte mi a nesúďte ma.