Odpovedal: Danica Re: Život, panická porucha (číslo príspevku 17.344, zo dňa 02.04.2003. videné 237x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 17344: Ahoj Daniel. Mam 27 rokov, tak ako ty a tiez mi chyba "spriaznena dusa" na rozhovory o zivote. Vela zivotnych skusok by sa mi lepsie prekonavalo, keby som si mala s kym pohovorit a konfrontovat nazory, napady, potreby a hlavne pocity... Hodnoty, ktore ma tato spolocnost, mi pridu 'zvratene' a mam problem sa s ich poradim vyrovnat. Obcas ma prepadne riadny pocit frustracie a to uz viem, ze sa moje JA, moje presvedcenie, dostalo s niecim do rozporu. Clovek vyciti, ktora cast jeho zivota je narusena, co ho netesi... A kazdy sa s tym vysporiadava ako vie. Moj manzel ma vela starosti s neuspechmi v podnikani. A tieto vyvazuje svojim 'konickom', ktory ma podobu pohybovej aktivity. Bavi ho a zbavuje sa pri nom stresu. Ja som z ineho cesta. Hoci nepatrim k ludom, ktori maju radi radikalnu zmenu, rozhodla som sa pracu, ktora mi neprinasa uspokojenie, zmenit. Zivot s nou je totiz prilis rychly, stresovy a obera cloveka o rodinny zivot. Nerovnovahu, ktoru mi vnasa do zivota riesim uz vyse roka roznymi sposobmi. Toto obdobie ma naucilo vacsej huzevnatosti, prinieslo mi vela skusenosti a dobrych pracovnych navykov. Preto v tom nevidim prehru. Prave naopak - je to pocit slobody a slobodneho postoja k zivotu. :O) Na zaciatku je vacsinou pocit nespokojnosti, smutku, frustracie. Uspech a stastie nenutia cloveka konat. Preto sa na duchovnom raste cloveka podiela skor cesta ako ciel samotny... Zelam ti vela stastia, Daniel,