Autor otázky: Sarah
zamotaný príbeh
(číslo príspevku 172.819, zo dňa 24.10.2008. videné 1138x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 172819:
Zdravim vsetkych. Chcem vam porozpravat tak trosku zamotany pribeh. Po rozchode so snubencom, ktory si po case nasiel nahradu a stal sa otcom, sa do mojho zivota dostal novy clovek. Clovek, ktory ma chapal, ktory mi rozumel, ktory bol vdacny za kazdu chvilu, ktoru s nim travim (podotykam, aj bez intimity). Mal vsak svoje zavazky voci "inej" a tak nas "vztah" fungoval len na verbalnej urovni.. Takto to islo asi rok. Odcestovala som na par mesiacov do zahranicia. No strasne mi chybali nase stretnutia. Rozhovory. Ten "milujuci" pohlad vraviac, si moje vsetko "no bez slov". Neda sa to opisat, tomu moze rozmiet len ten, kto nieco podobne zazil. Je to ako ked sa na niekoho velmi tesite, ked hypnotizujete telefon, aby vam prisla sprava. Ked sa vam rozziaria oci pri zbadani jeho mena na mobile...ano, postupne som sa zacala zamilovavat. Mala som pracu, dni utekali a ani som si neuvedomila, ze ako mi na nom "ludsky" zacalo zalezat. Nikdy nemal ziadne navrhy, aj ked som videla, ze samu pacim (zenske ocka to predsa vedia zistit, nie? :) Prejavil mi taku uctu a respekt o akej sa ani v knihach nepise. Mam za sebou skarede skusenosti a jeho spravanie, gesta, vsetko na nom bolo ako balzam na moju bolavu dusicku.Ani neviem kedy, vsimla som si, ze ju pomaly, ale isto zliepa. Po navrate zo zahranicia sme sa stetli. To bola nadhera. Opat tie jeho krasne ocka, milujuce pohlady. Uz som si bola ista, ze som "v tom". Ze som zamilovana. Bolo len otazkou casu, kedy sa to posunie i do inej roviny vztahu. Intimnej. Bal sa toho viac nez ja. Preco? Kvoli veku. Je o hodne starsi, zrelsi nez ja. Ja som sa nebala, len som bola skor zvedava. Myslela som na to, ze sediny nemusia znamenat len starobu. Niektori ludia maju sedive vlasky uz po 30tke. Sediny mozu znamenat aj skusenost, mudrost, zrelost a inteligenciu. Co bol aj jeho pripad. Po prvom milovani som pochopila, ze uz neviem byt s inym muzom. Ze na moje pery uz nik iny nesiahne. Po vyse roku rozhovorov a konverzacii nase tela akokeby vybuchli. Viem, ze vyzorovo sa k sebe vobec nehodime, no ludsky, intelektualne si ineho uz pri sebe predstavit nedokazem. Kto by mi robil tak uzasne ranajky, kto by ma objimal, ked mi stekaju slzy....je to moj anjelik, ktory pri mne vzdy stoji. Laska. Vzajomna ucta a laska je ta, ktora nam pomaha prezit kazdy den inym a vynimocnym sposobom. Mame problemy, ako kazdy par, ale su riesitelne. Trapi ma len, ze sa musime skryvat, nema stale ukoncene zavazky, trapi sa preto, to vidim, snad uz skoro.....rano pre nho pracujem, vecer s nim byvam...nastupila som k nemu do prace, a kazdy si myslel, ze ma bude "balit", no nikto ani len netusil, ze "uz ma zbalil". Ale do svojho srdca.....