Odpovedal: Majka Re: tzv. doktoro-fóbia (číslo príspevku 171.814, zo dňa 07.10.2008. videné 264x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 171814: WINQA, akoby si pisala viac-menej o mne. Z lekarov mam strach, kym sa k nejakemu dokopem, tak mi to trva hodne dlho. Z injekcii mam nenormalny strach (aj dnes sa idem dat zaockovat proti chripke - viem, ze je to male pichnutie, ktore ani velmi neboli, ale i tak mam strach). Mam tiez 20 rokov, ale strach nenormalny. Neviem, cim to je, ale ked som bola naposledy na infuzii, ze som mala nedostatok draslika, tak ked som sla na toaletu po infuzii, som si popytala od sestricky klucik od WC a ona na mna pozrela, ze: Moja zlata, co si taka bleda? Neodpadnes na chodbe?. A pritom som sa nebala, len ked mi osetrovatel napichoval zilu, tak som bola rozklepana nenormalne vo vnutri. Alebo ked som sla na Hydrocortison ku mojej lekarke (este detska lekarka), tak som zbledla jak stena a sestricka s lekarkou si to vsimli. Ale nepovedali nic, len boli kusok ostrazite, ze ci sa volaco nestane (ci mi nepride zle alebo co). Ale nastastie som nikdy neodpadla, len par krat sa mi tocila hlava riadne. Ja sa lekarov velmi bojim. Teda napr. mala by som ist na kardiologiu, kde viem, ze ma to boliet nebude, tak sa tam dokopem len tazko. Ale napokon idem. Ale napr. pri mojej obvodnej lekarke, ked som chora alebo co, tak nikdy neviem, ze nakolko je choroba vazna a ci si nebude injekcie vyzadovat. A to je priam hruza. Ved ked som bola chora naposledy, som brala kopu antibiotik, lebo ani jedne mi nezaberali a vzdy som chora bola a lekarka mi uz ich nechcela predpisovat, tak sa pytala (vedela, ze z injekcii mam panicky strach), ze ci si necham odobrat krv, lebo chce zistit, ci tie antibiotika potrebujem. A ja som uz bola na odchode. Ale som jej povedala, ze si ju odobrat dam, ale vo vnutri ma nenormalne triaslo (a to ma este 2x pichla, lebo mi praskla zila ci co). Raz som mala ist len na kontrolu k nej (to som mala nejakych 18 rokov) a sa mi tak nenormalne rozbusilo srdce, ze lekarka ma prehliadla, ze ci nie som chora, ale potom sa opytala, ze ci sa tak velmi bojim alebo co... A ja som jej nepovedala, ze sa jej bojim alebo co (sak kto vie, co by si o mne pomyslela...), ale normalne som mala strach z nej. A to mi nic nerobila absolutne (bola som bleda, tak preto ma prehliadla - ale to od strachu). Takze uplne ta chapem. Este vacsia trauma su pre mna odbery krvi. Nemalo by ma to boliet, ale mna to boli. Naposledy ma odber krvi tak bolel, ze... ci... A to mi este jedna holka, co poznam a ma 17 rokov hovorila, ze ona nikdy z injekcii strach nemala a ze bola preto milackom lekarov. A este mi aj hovorila, ze to nevadi, ved to je len mala vcelicka... no dakujem pekne... pre mna to je cely roj vciel :o)